Elitných policajtov okolo Jána Čurillu budú stíhať na slobode. Ich bývalý šéf a riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko považuje ich trestné stíhanie za účelové. Podľa jeho slov inšpekcia potrebuje na jeho bývalých kolegov niečo nájsť a urobiť z toho senzáciu. Dôvodom majú byť politicky citlivé kauzy, ktoré v minulosti vyšetrovali.
Úrad inšpekčnej služby tvrdí, že vyšetrovatelia bývalej NAKA a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý tieto prípady dozoroval, mali pracovať ako organizovaná skupina. Ich bývalý šéf Ľubomír Daňko to považuje za výsmech, lebo na trestnom konaní vždy participujú viaceré osoby.
“Vyšetrovateľ má v rámci tímu každý jeden prípad, čo vyšetruje, minimálne dvoch operatívnych príslušníkov, niekedy aj štyroch. Má tam ďalšie osoby, ktorých on koordinuje a v podstate ich riadi. Nad nimi je prokurátor, ktorý riadi jeho alebo dáva im úlohy,” vysvetlil Daňko.
Bývalý šéf NAKA tvrdí, že pri takýchto ľuďoch by sme mohli vždy povedať, že ide o organizovanú skupinu.
“Organizovaná skupina má páchať trestnú činnosť. Stačia minimálne tri osoby a viac, ktoré sa spoločne podieľajú na konkrétnom páchaní trestnej činnosti. A my sme tú organizovanú skupinu spravili z ľudí, ktorí sa na tom vyšetrovaní musia podieľať a vzájomne sa koordinovať,” povedal pre Kanal1 Daňko.
Svedkov vraj nikto nelámal
V obvinení sa spomína lámanie svedkov – kajúcnikov. Dokazovať to majú odposluchy z kancelárií NAKA a tiež komunikácia medzi vyšetrovateľmi cez aplikáciu Whatssap z kauzy “takáčovci”.
“Trestný zákon a poriadok umožňuje policajtom v rámci taktiky ponúknuť obvinenému spoluprácu. Konkrétne aj to lámanie, máte nejakú dôkaznú situáciu a pod ťarchou dôkazov vy potom v rámci kolegov si poviete – no ten človek sa zlomil, ale to neznamená, že ste ho tam zlomili cez koleno, alebo že ste naňho vyvíjali nejaké násilie. Je to bežný žargón, ktorý v rámci kancelárie policajti takto bežne používajú,” doplnil bývalý šéf NAKA.
Ľubomír Daňko mal počas svojej praxe možnosť vidieť, že obvinení, ktorí sú vo väzbe, nevnímajú väzbu pozitívne. Najhoršie to je v prípade najprísnejšej kolúznej väzby, kedy majú zadržaní prísne obmedzenia a sú pod ešte väčším psychickým tlakom.
“Jednoducho treba to oddeliť, či ide o zneužitie právomoci verejného činiteľa. Pretože ak ste vo väzbe, tak vyšetrovateľ musí kontrolovať, či nedochádza ku kolúznemu správaniu a on má oprávnenie vám schvaľovať návštevy, povoľovať telefonát, okrem telefonátu s obhajcom tam jednoducho nesmie zasiahnuť, tam máte vždy právo a takisto vám musí kontrolovať tú korešpondenciu,” pokračoval pre Kanal1 Daňko.
Vyšetrovatelia nemusia rozhodnutia zdôvodňovať
Daňko pripúšťa, že kompetencia vyšetrovateľa je veľmi široká a svoje rozhodnutia nemusí nikomu vysvetľovať. Obvinený má zasa právo sťažovať sa alebo žiadať preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Až vtedy musí vyšetrovateľ svoj postup zdôvodniť.
“Obvinení sú vynaliezaví a vedia toto obmedzenie nejakým spôsobom narušiť alebo obísť. Mali sme prípad napríklad nebudem menovať obvineného, že ten využíval manželku na to, aby telefonoval s inými osobami napríklad tak, že manželke zavolal, že nech si vypne telefón a presmeruje na konkrétne číslo. A vy vtedy, keď už voláte, tak voláte priamo na telefónne číslo, s ktorým on chcel volať, ale systém aj ukáže, že voláte manželke,” spomenul prípad z policajnej praxe Daňko s tým, že zneužitie právomoci znamená, že porušujete nejaký zákon.
Pravdou je, že široko nastavené kompetencie dáva rovnako všetkým vyšetrovateľom zákon. Je preto ťažké určiť, pokiaľ je postup v súlade so zákonom a kde by už mohlo ísť o zneužívanie právomoci.
“A druhá vec je, že vyšetrovatelia inšpekcie si vôbec nekladú otázku, že či to právo nebolo využívané z toho dôvodu, aby nedošlo ku kolúznemu konaniu,” dodal bývalý riaditeľ NAKA.
Pri zneužití právomoci musí páchateľ konať s úmyslom spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo niekomu inému nejaký prospech. V prípade policajtov je ich cieľom objasniť trestnú činnosť a za to sú platení. Vyšetrovateľ musí zasa zabezpečiť dostatok dôkazov a túto osobu, ak je treba obvinenú osobu, postaviť pred súd.
“Ja rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu, že ak sa individuálne došlo k pochybeniu, tak sú to individuálne zlyhania konkrétnych osôb a neznamená to, že tu dochádza k masívnemu porušovaniu ľudských práv,” uzavrel pre Kanal1 Ľubomír Daňko.
