Napätie medzi NATO a Spojenými štátmi sa opäť dostalo do popredia po uzavretom stretnutí prezidenta Donald Trump so šéfom aliancie Markom Ruttem. Podľa viacerých zdrojov z európskeho prostredia sa rokovanie nieslo v napätej atmosfére a americký prezident počas neho ostro kritizoval spojencov za ich postoj k situácii na Blízkom východe.
Stretnutie, ktoré bolo pôvodne plánované ako rutinná návšteva, sa rýchlo zmenilo na krízové rokovanie. Trump dlhodobo naznačuje nespokojnosť s Alianciou a opakovane pohrozil jej opustením, najmä pre neochotu niektorých štátov ako Francúzsko či Španielsko, podporiť americko-izraelský postup voči Iránu. Konflikt s Iránom sa pritom momentálne nachádza v krehkom prímerí, píše Politico.
Podľa informácií troch zdrojov portálu oboznámených s priebehom rozhovorov prezident využil stretnutie najmä na ventilovanie frustrácie z postoja Európy. Jeden z európskych predstaviteľov situáciu zhodnotil slovami: „Dopadlo to zle. Rozhovor bol v podstate len tirádou urážok.“ Zároveň mal Trump naznačiť, že zvažuje aj odvetné kroky, hoci ich konkrétnu podobu nespresnil.
Z rokovania podľa týchto zdrojov vyplynulo aj to, že Washington očakáva konkrétne kroky smerujúce k obnoveniu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, ktorý patrí medzi kľúčové obchodné trasy. Biely dom však túto interpretáciu zmierňuje. Podľa jeho predstaviteľa prezident od spojencov nič nepožadoval a zdôraznil skôr sklamanie z ich postoja.
„Ako prezident Trump povedal, NATO bolo vystavené skúške a neobstálo. Nemá v tejto chvíli žiadne očakávania voči aliancii a ani od nej nič nežiadal,“ uviedol zástupca Bieleho domu s tým, že európske krajiny majú z fungovania prielivu väčší prospech než samotné USA.
Trump následne kritiku zopakoval aj verejne. Na sociálnej sieti pripomenul svoju staršiu myšlienku o pripojení Grónska a spojencov obvinil z nespoľahlivosti. „NATO TU NEBOLO, KEĎ SME HO POTREBOVALI, A NEBUDE TU, AK HO ZNOVA BUDEME POTREBOVAŤ. PAMÄTAJTE NA GRÓNSKO, TEN VEĽKÝ, ZLE SPRAVOVANÝ KUS ĽADU!!!“ napísal. V ďalšom príspevku dodal: „Nikto z týchto ľudí, vrátane našich vlastných, veľmi sklamali, NATO nič nepochopí, pokiaľ na nich nie je vyvíjaný tlak!!!“
Oficiálne stanovisko aliancie je zmierlivejšie. Hovorkyňa NATO Allison Hart označila rozhovor za otvorený, no zároveň konštruktívny. Samotný Rutte priznal, že z prezidenta bolo cítiť sklamanie z postoja niektorých spojencov. Niektorí európski predstavitelia však upozorňujú, že aj napriek ostrej rétorike mohlo mať stretnutie stabilizačný efekt. Podľa nich umožnilo Trumpovi „upustiť paru“ a jeho následné verejné vyjadrenia už neobsahovali konkrétne hrozby voči aliancii.
Pomoc iba pod podmienkou
Diskusia o ďalšom postupe zatiaľ v centrále NATO v Bruseli neprebehla a krajiny aliancie sa zatiaľ nezaoberajú konkrétnym nasadením síl v oblasti. Európski partneri síce deklarujú pripravenosť pomôcť s obnovením lodnej dopravy v Hormuzský prieliv, no podmieňujú ju ukončením bojov. Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že prezidenta povzbudil k serióznym rokovaniam o ukončení konfliktu. Zároveň zdôraznil, že Nemecko je pripravené prispieť k zabezpečeniu bezpečnej plavby, ak na to vznikne jasný mandát.
Podobne sa vyjadrilo aj Francúzsko. Generál Fabien Mandon potvrdil, že Paríž zvažuje obranné opatrenia na podporu bezpečnosti v oblasti. Plánovanie takýchto krokov už podľa neho prebieha v spolupráci s viacerými krajinami.
Na druhej strane, iniciatíva vedená Spojeným kráľovstvom, do ktorej sa zapojilo viac než 40 štátov, sa zatiaľ sústreďuje skôr na diplomatický tlak a sankcie voči Iránu než na vojenské riešenie. Situácia tak zostáva napätá. Hoci aliancia navonok zdôrazňuje jednotu, rozdiely v prístupe k blízkovýchodnému konfliktu aj naďalej testujú vzťahy medzi USA a európskymi partnermi.
