Na juhu Austrálie pracuje tím výskumníkov na odchyte a vyšetrení koál. Jedno zo zvierat, ktoré sa im podarilo bezpečne získať z koruny eukalyptu, následne uspali a podrobili zdravotnej kontrole. Podľa biologičky Karen Burke Da Silva je pravdepodobné, že jedinec trpí chlamýdiovou infekciou – chorobou, ktorá dnes predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre tieto zvieratá.
Baktéria Chlamydia pecorum spôsobuje u koál vážne zdravotné komplikácie vrátane slepoty, neplodnosti či zápalu pľúc a často končí úhynom. V niektorých populáciách na austrálskej pevnine je infikovaných až 88 % jedincov, informuje BBC.
Situácia je však odlišná na Ostrove kengúr, kde sa toto ochorenie zatiaľ nevyskytlo. Ostrov tak predstavuje unikátnu „poistku“ pre prežitie druhu. Napriek tomu má aj táto populácia svoje slabiny, dlhodobá izolácia viedla k nízkej genetickej rozmanitosti a príbuzenskému kríženiu. Koaly na ostrove pochádzajú len z malej skupiny približne 20 jedincov, ktoré sem boli privezené v 20. rokoch minulého storočia. Hoci sa ich počet časom výrazne zvýšil, genetická diverzita zostala obmedzená.
Výskumníci, vrátane Julian Beamanovej, sa snažia situáciu riešiť kombináciou genetických a ochranárskych opatrení. Ich cieľom je zvýšiť genetickú variabilitu ostrovnej populácie napríklad pridaním geneticky odlišných jedincov z pevniny a následne tieto zdravšie koaly využiť na obnovu populácií v iných častiach Austrálie.
Tento prístup, označovaný ako „genetická záchrana“, sa doteraz používal najmä pri malých, kriticky ohrozených populáciách. V prípade koál ide o jeden z prvých pokusov realizovať ho vo väčšom meradle. Ani ostrov však nie je úplne bezpečný. Počas ničivých požiarov v rokoch 2019 – 2020 zahynulo približne 80 % miestnej populácie. Preživšie zvieratá sa presúvali do plantáží eukalyptov, ktoré však neskôr začali byť vyrubované, čo viedlo k ďalším stratám.
Na ochranu zostávajúcich jedincov vznikla iniciatíva Koala Sanctuary, ktorá zabezpečuje životný priestor pre približne tisíc koál a zároveň slúži ako výskumné centrum.
Genetická pasca
Analýzy DNA potvrdili obavy vedcov. Koaly z ostrova majú veľmi nízku genetickú rozmanitosť. Objavujú sa u nich aj fyzické anomálie, napríklad deformácie chrbtice či poruchy reprodukčných orgánov. Takáto situácia môže viesť k tzv. „špirále vyhynutia“, keď sa kombinujú dôsledky príbuzenského kríženia a náhodných populačných výkyvov.
Pozitívnou správou je vývoj vakcíny proti chlamýdiám, schválenej v roku 2025, ktorá výrazne znižuje úmrtnosť. Jej plošné nasadenie v divočine však zostáva logisticky náročné. Vedci preto vidia riešenie v kombinácii opatrení: ochrane biotopov, genetickej diverzifikácii a využití zdravej ostrovnej populácie na obnovu iných oblastí.
Ak bude projekt úspešný, mohol by vytvoriť prvú veľkú populáciu koál, ktorá bude zároveň geneticky stabilná aj bez chlamýdií. Zároveň by mohol slúžiť ako model pre ochranu ďalších ohrozených druhov. Ako upozorňujú vedci, aj keď sa koaly stále počítajú na státisíce, ich populácie sú rozdrobené, izolované a zraniteľné. Práve preto je podľa nich nevyhnutné konať skôr než sa ich úbytok stane nezvratným.
