Objednať si jedlo domov, zavolať si odvoz alebo si zabezpečiť drobnú službu cez aplikáciu patrí dnes medzi bežné súčasti moderného života. Rýchlosť, dostupnosť a často aj nízka cena vytvárajú dojem, že ide o samozrejmosť. Táto realita sa však môže v blízkej budúcnosti výrazne zmeniť.
Dôvodom sú nové pravidlá pre fungovanie digitálnych platforiem, ktoré sa postupne zavádzajú v rámci Európskej únie. Ich cieľom je upraviť postavenie ľudí pracujúcich cez aplikácie a zabezpečiť im väčšiu ochranu. Hoci ide na prvý pohľad o pozitívny krok, v praxi môže mať aj menej priaznivé dôsledky.
Zásadný problém spočíva v tom, že ak sa zmení model fungovania, časť kuriérov môže prestať túto prácu vykonávať. Prieskum medzi pracovníkmi v rôznych európskych krajinách ukázal, že veľká časť z nich by nebola ochotná pokračovať, ak by stratili flexibilitu. To znamená, že by museli pracovať podľa pevne stanoveného rozvrhu, aj keby za to dostali vyšší príjem.
Pre zákazníkov by takáto zmena znamenala najmä dve veci – vyššie ceny alebo nižšiu dostupnosť služieb. Odhady hovoria, že náklady na doručovanie by mohli vzrásť približne o pätinu. To by sa následne premietlo aj do cien jedál, dopravy či iných služieb, ktoré dnes využívame denne.
Zmeny sa pritom netýkajú len rozvozu jedla alebo taxislužieb. Digitálne platformy dnes sprostredkúvajú aj:
- opatrovanie detí
- drobné opravy v domácnosti
- upratovacie služby
- objednávanie zdravotných vyšetrení
Dopad tak môže pocítiť oveľa širšia skupina ľudí, než by sa na prvý pohľad zdalo.
Flexibilita ako hlavný dôvod, prečo kuriéri zostávajú
Jedným z najdôležitejších aspektov práce kuriérov je možnosť rozhodovať o vlastnom čase. Práve flexibilita je dôvodom, prečo si túto prácu vyberajú tisíce ľudí. Nejde pritom väčšinou o klasické zamestnanie na plný úväzok.
Ako uviedla Pravda, mnohí kuriéri pracujú len niekoľko hodín týždenne. Ide najmä o študentov alebo ľudí, ktorí si takto privyrábajú popri hlavnom zamestnaní. Takýto model im umožňuje prispôsobiť si pracovný čas podľa vlastných potrieb, čo by v prípade pevného pracovného pomeru nebolo možné.
Ak by sa systém zmenil na klasické zamestnávanie, pracovníci by prišli o možnosť:
- vybrať si, kedy budú pracovať
- rozhodovať o počte prijatých objednávok
- kombinovať doručovanie s inou prácou alebo štúdiom
Práve strata tejto slobody je podľa mnohých kľúčovým faktorom, prečo by časť kuriérov z trhu odišla. Skúsenosti zo zahraničia naznačujú, že prechod na tradičný model zamestnávania nemusí byť úspešný. V niektorých prípadoch sa firmám podarilo získať len minimum pracovníkov, čo poukazuje na nízky záujem o takýto typ pracovného vzťahu.
Firmy preto upozorňujú, že problémom nebude samotná schopnosť fungovať podľa nových pravidiel, ale nedostatok ľudí ochotných túto prácu vykonávať.
Prečo sa mení legislatíva a čo prinesie?
Zmeny vychádzajú zo snahy lepšie upraviť tzv. platformovú prácu. Ide o činnosť vykonávanú cez digitálne aplikácie, ktoré prepájajú zákazníkov so službami. Hoci pracovníci často vystupujú ako samostatne zárobkovo činné osoby, ich činnosť býva do veľkej miery riadená samotnou platformou.
Tá môže napríklad určovať cenu služby, prideľovať zákazky, hodnotiť výkon alebo obmedziť prístup k práci. Práve tento model vyvoláva otázky, či ide skutočne o podnikanie, alebo skôr o skrytý pracovný pomer.
Ako uviedla Európska rada, nová legislatíva preto zavádza princíp, podľa ktorého sa v určitých prípadoch bude predpokladať existencia pracovného vzťahu. Ak platforma vykazuje znaky kontroly nad pracovníkom, bude musieť preukázať opak.
Okrem toho sa pripravujú aj ďalšie opatrenia, ktoré majú zvýšiť transparentnosť fungovania platforiem. Týkajú sa najmä algoritmov, ktoré riadia prácu. Po novom by mali byť jasnejšie pravidlá pre:
- prideľovanie objednávok
- hodnotenie pracovníkov
- rozhodovanie o obmedzení prístupu k práci
Pracovníci by zároveň mali získať možnosť brániť sa voči automatizovaným rozhodnutiam, ktoré dnes často prebiehajú bez ľudského zásahu.
Hoci cieľom zmien je zlepšiť podmienky pre pracovníkov, ich konkrétna podoba ešte nie je definitívna. Odborníci upozorňujú, že presné dopady na trh práce, firmy aj zákazníkov sa budú dať posúdiť až po ich zavedení. Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré chcú tieto pravidlá prijať pomerne rýchlo, čo znamená, že sa bude musieť vyrovnať s dôsledkami bez väčšieho množstva skúseností zo zahraničia.
