O našich eurofondoch rozhodne po odporúčaní Európskeho parlamentu Ursula von der Leyenová a Európska komisia. Tá sa však nemusí stotožniť s tým, čo jej europoslanci v uznesení napísali. Na ťahu je teraz predseda vlády Robert Fico (Smer-SD), aby Brusel presvedčil, že naše zákony neporušujú pravidlá Európskej únie.
Poslanci Európskeho parlamentu chcú, aby nám Brusel zastavil čerpanie európskych peňazí. V podstate by išlo o rovnakú situáciu, akou si prešlo Poľsko či Maďarsko. Od roku 2020 totiž platí nariadenie, že Európska komisia musí sledovať, či sú v členskom štáte dodržiavané niektoré špecifické podmienky.
“Hovoríme o nezávislosti súdnictva, hovoríme o transparentnosti, hovoríme o ochrane mimovládnych organizácií a novinárov, či boji proti korupcii,” vysvetlila pre Kanal1 poslankyňa EP Judita Laššáková (Smer-SD).
V praxi to neznamená, že by EK zastavila čerpanie eurofondov okamžite. Najprv musí sporné veci s členským štátom konzultovať a zvážiť jeho argumenty.
“To nebude žiadna pomsta ani nič osobné, ak by nejakým krokom došlo. Tým cieľom je zabezpečiť, že všetky členské štáty budú postupovať v zmysle zmluvy a budú naozaj dohliadať na to, aby európske prostriedky, ktoré sú posielané na Slovensko, boli využívané za účelom, za ktorým boli na Slovensko posielané,” argumentoval poslanec EP Michal Wiezik (PS).
Europoslanci nepredpokladajú, že pri posudzovaní našich argumentov budú hrať vážnejšiu úlohu politické postoje nášho premiéra počas nedávnych rokovaní Európskej rady. Tie neboli vždy v súlade s väčšinovým názorom.
“Podľa môjho názoru sa Robert Fico správal veľmi, veľmi férovo. On si vždy stanovil svoje podmienky a nerobil to tak, ako to robil Viktor Orbán…teraz začne byť európska politika veľmi zaujímavá, keďže ostatným predsedom vlád a prezidentom, ktorí sa stretávajú na Európskej rade, už nebude kryť chrbát Viktor Orbán, ktorý vždy všetko zavetoval,” dodala Laššáková.
Michal Wiezik si myslí, že ústretovosť Európskej komisie bude a priori daná. Cieľom Komisie podľa neho nie je trestať Slovensko, ale náprava prípadného nežiadúceho stavu.
“Čiže aj na Slovensku naozaj čakáme teraz dialóg a ide o to, ako bude vedieť slovenská vláda reflektovať na prípadné požiadavky Európskej komisie. A tam z toho bude potom aj tá ústretovosť a synergický efekt,” povedal pre Kanal1 Wiezik .
Text uznesenia pripravil nemecký europoslanec Daniel Freund. Ten bol následne veľkou väčšinou naprieč frakciami schválený vo výbore pre kontrolu rozpočtu a technickými zmenami aj v pléne Európskeho parlamentu.
“Prešla vlastne pozícia, ktorá vyzýva z pohľadu Európskeho parlamentu Komisiu, aby urobila prvé kroky pre zabezpečenie podmienenosti čerpania európskych prostriedkov právnym štátom,” upresnil Michal Wiezik.
Uznesenie EP nie je jediný problém, ktorý Slovensko s EK má. Ministerstvo pôdohospodárstva musí v Bruseli vysvetliť podozrenia, či v PPA dochádza alebo nedochádza ku konfliktu záujmov. A vysvetľovať musíme aj to, prečo sme na čerpacích staniciach počas nedávnej ropnej krízy zaviedli dvojaké ceny palív pre domácich a zahraničných spotrebiteľov.
“Tie reakcie Komisie voči Slovensku, ktoré tu sú, sú naozaj na základe objektívnych zistení a kritérií. Toto sú objektívne zistenia, ktoré sa nedejú na základe názoru, ale na základe špecifického procesu sledovania zo strany Európskej komisie. Toho, čo robí Slovensko vo vzťahu k povinnostiam a právam, ktoré má v Európskej únii,” uzavrel Wiezik.
“Ja to nevidím naozaj tak ružovo ako kolega Wiezik. Skôr sa prikláňam k tomu, že tie osobné vzťahy týkajúce sa napríklad Poľska, kde s nástupom pána Tuska sa úplne zmenila tá rétorika Bruselu voči Poľsku, pričom pán Tusk ešte ani len neurobil žiaden krok a už tam naozaj tie eurofondy tiekli. A dodám informáciu, že predsedníčkou Európskej komisie je osoba, ktorú navrhovalo EPP, čiže najsilnejšia frakcia a pán Tusk je tiež členom EP,” doplnila Laššáková.
Brusel už avizoval, že nová maďarská vláda môže so zmrazenými eurofondami počítať. Budúci premiér Péter Magyar už neformálne rokoval s predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a po nástupe k moci je pripravený zrušiť všetky sporné zákony prijaté za vlád Viktora Orbána. Okrem toho chce na európskej pôde otvoriť otázku Benešových dekrétov, čo môže byť vyústiť do ďalšieho slovensko-bruselského problému.
