Mať prácu už automaticky neznamená finančnú istotu. Nové prepočty odborníkov ukazujú, že značná časť zamestnancov na Slovensku zarába menej, než je potrebné na pokrytie základných životných nákladov.
Podľa analýzy Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) a WageIndicator Foundation dosiahla takzvaná dôstojná mzda v prvom štvrťroku 2026 úroveň 1 344 eur v hrubom mesačne. To je suma, ktorá má človeku umožniť pokryť nevyhnutné výdavky bez toho, aby sa dostával do finančného stresu, uvádza denník Pravda.
V porovnaní s aktuálnou minimálnou mzdou vo výške 915 eur ide o výrazný rozdiel. Prakticky to znamená, že človeku pracujúcemu za zákonné minimum chýba každý mesiac viac než 400 eur, aby dosiahol hranicu považovanú za finančne udržateľnú. Pod pojmom dôstojná mzda si pritom netreba predstavovať komfortný životný štandard či nadštandardné výdavky. Ide o príjem, ktorý má pokryť základné potreby – bývanie, potraviny, zdravotnú starostlivosť, dopravu, komunikáciu, oblečenie, výdavky na deti či nečakané náklady. Inými slovami, suma, ktorá umožňuje fungovať bez toho, aby domácnosť pravidelne odkladala platby alebo siahala po úveroch.
Nejde len o „minimálku“
Analytici upozorňujú, že problém sa netýka iba pracovníkov s minimálnou mzdou. Hoci priemerná mzda na Slovensku vlani podľa údajov Štatistický úrad Slovenskej republiky dosiahla približne 1 620 eur, tento údaj podľa ekonómov skresľuje realitu. Priemer totiž výrazne ovplyvňujú vysokopríjmové skupiny, zatiaľ čo veľká časť populácie sa k tejto úrovni ani nepriblíži.
Presnejší obraz ponúka medián mzdy — teda hranica, kde polovica pracujúcich zarába viac a polovica menej. Práve ten podľa odborníkov lepšie odhaľuje, ako na tom zamestnanci reálne sú. Dodatočné dáta pracovného portálu Profesia.sk ukazujú, že desať percent pracujúcich malo v roku 2025 hrubý príjem najviac okolo 1 020 eur mesačne. Aj po zarátaní odmien alebo trinásteho platu sa ich príjmy pohybovali okolo 1 140 eur, čo je stále pod hranicou dôstojného príjmu.
Ak by sa tieto pomery preniesli na celý pracovný trh, mohlo by ísť o viac ako štvrť milióna ľudí. Na Slovensku totiž ku koncu minulého roka pracovalo približne 2,6 milióna osôb. Minimálna mzda síce od januára 2026 citeľne stúpla — z 816 na 915 eur — no podľa odborníkov ide skôr o kozmetické zlepšenie než systémové riešenie. Slovensko sa navyše v rámci Európskej únie stále radí medzi krajiny s nižšou minimálnou mzdou.
Kto nás predbehol
Podľa údajov WageIndicator je nižšia už len v niekoľkých členských štátoch vrátane Bulharska, Rumunska či Lotyšska. Zakladateľ CELSI Martin Kahanec upozorňuje, že nedostatočné mzdy nemajú dopad iba na jednotlivcov, ale aj na ekonomiku ako celok. Ak ľudia nemajú rezervy, menej investujú, obmedzujú spotrebu a horšie plánujú budúcnosť, vrátane vzdelania svojich detí.
Rozdiely pritom vidno aj medzi regiónmi. Najvyššia hranica dôstojnej mzdy vychádza v Bratislave, kde sa odhaduje na približne 1 457 eur mesačne, najmä pre vysoké náklady na bývanie. V ostatných častiach krajiny sa pohybuje približne od 1 250 do 1 350 eur. To znamená, že rovnaký plat môže mať úplne inú hodnotu v hlavnom meste a napríklad na východe krajiny. Kým v lacnejších regiónoch môže postačovať na základné fungovanie, v Bratislave ho môže pohltiť už samotný nájom.
Výhľad do ďalších rokov zatiaľ nenaznačuje zásadný obrat. Odhady hovoria, že minimálna mzda by mala v roku 2027 stúpnuť na približne 974 eur a v roku 2028 prekročiť tisíceurovú hranicu. Ak však budú ďalej rásť ceny bývania, energií a potravín, hranica dôstojnej mzdy sa bude posúvať tiež. Pre mnohých zamestnancov tak ostáva realita rovnaká: aj pri plnom pracovnom úväzku môžu mať problém zvládnuť bežný život bez finančných kompromisov.
