Podľa informácií denníka Politico sa v americkej administratíve čoraz častejšie objavujú úvahy o radikálnej zmene prístupu ku Kube. Kým ešte nedávno dominovala najmä politika ekonomického tlaku a sankcií, dnes sa vo Washingtone diskutuje aj o možnostiach vojenského zásahu. Dôvodom má byť nespokojnosť s tým, že doterajšie opatrenia nepriniesli očakávané politické zmeny v Havane.
Podľa zdrojov oboznámených s internými debatami sa v americkej politike postupne mení pohľad na efektivitu tlaku voči kubánskemu režimu. Obmedzenia, ktoré mali oslabiť tamojšiu vládu – vrátane energetických a ekonomických sankcií – nepriniesli výraznejší posun. V dôsledku toho sa začali objavovať aj scenáre, ktoré predtým neboli na stole, vrátane vojenských operácií rôzneho rozsahu.
Zmena stratégie vo Washingtone
Diskusie sa podľa Politico už neobmedzujú len na diplomatické alebo ekonomické nástroje. V prostredí bezpečnostných analytikov a vojenského plánovania sa objavujú aj úvahy o priamejšom zásahu. Rozsah možných akcií sa pohybuje od presne cielených úderov až po rozsiahlejšie operácie s cieľom oslabiť alebo odstrániť súčasné vedenie ostrova.
V niektorých návrhoch sa dokonca spomína aj možnosť zásahu proti bývalým predstaviteľom kubánskej moci, vrátane Raúla Castra, v súvislosti s historickými incidentmi z 90. rokov. Ide však zatiaľ len o teoretické scenáre v rámci širšieho plánovania.
Vojenské plánovanie podľa dostupných informácií zahŕňa viacero úrovní eskalácie. Od jednorazových leteckých operácií, ktoré by mali mať najmä zastrašujúci efekt, až po rozsiahlejšie pozemné operácie, ktorých cieľom by bola zmena režimu.
Zdroje z prostredia americkej administratívy však zároveň zdôrazňujú, že žiadne rozhodnutie o útoku zatiaľ nepadlo. Pentagón má pripraviť viacero alternatív, ktoré by mohli byť predložené politickému vedeniu na ďalšie rozhodnutie.
Tvrdšia rétorika politického vedenia
Súčasťou posunu v prístupe je aj zmena verejnej komunikácie amerických predstaviteľov. Niektorí vysokí politici otvorene spochybňujú možnosť, že by sa situácia na Kube mohla zmeniť bez výraznejšieho zásahu zvonka.
Podľa vyjadrení, ktoré citoval Politico, sa vo Washingtone čoraz viac presadzuje názor, že súčasné vedenie ostrova nie je schopné zásadných reforiem ani pod tlakom sankcií.
Kuba sa zároveň nachádza v hlbokej energetickej kríze. Ostrov čelí nedostatku palív a elektrická sieť je preťažená, čo vedie k dlhým výpadkom elektriny, ktoré môžu trvať väčšinu dňa.
Historická závislosť od dodávok ropy zo zahraničia sa po zhoršení medzinárodných vzťahov ešte viac prehĺbila. Alternatívne zdroje pomoci sú obmedzené a situácia v energetike sa postupne zhoršuje.
Z americkej politickej scény prichádzajú rôzne reakcie. Časť republikánskych politikov podporuje tvrdší postup voči Havane a otvorene hovorí o blížiacej sa zmene režimu. Naopak, demokratická opozícia aj niektorí republikáni varujú pred rizikom nového vojenského konfliktu.
Kubánska vláda reaguje odmietavo a upozorňuje, že akýkoľvek vojenský zásah by mal vážne následky. Zároveň deklaruje pripravenosť brániť krajinu a odmieta tlak zo zahraničia.
Napätie rastie, rozhodnutie zatiaľ nepadlo
Situáciu ďalej komplikuje zvýšená vojenská aktivita v regióne, nové sankcie aj správy o intenzívnejšom monitorovaní ostrova. Spojené štáty však zatiaľ oficiálne tvrdia, že ide len o prípravu rôznych možností a nie o schválený plán útoku.
Budúce smerovanie politiky voči Kube tak zostáva otvorené a závisí od ďalších rozhodnutí americkej administratívy, ktorá balansuje medzi tlakom, diplomaciou a možnosťou vojenskej sily.
