Jedno rozhodnutie z mladosti mu obrátilo život úplne iným smerom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v televíznej šou Doma je lepšie! nečakane otvoril a prezradil veľmi osobný príbeh zo svojich tínedžerských rokov. Priznal, že ako 16-ročný dostal obrovskú príležitosť, získal grant na bezplatné štúdium v zahraničí. V tom čase veril, že sa mu otvárajú dvere do úplne nového sveta. Nadšenie však netrvalo dlho, pretože jeho otec rozhodol, že nikam neodíde.
Zdroj: YouTube/Участь Володимира Зеленського у ток-шоу «Вдома краще!».
Pre mladého chlapca to bola tvrdá rana. V období, keď väčšina tínedžerov túži po slobode a chce rozhodovať sama za seba, prišlo rozhodnutie rodiča, ktoré vnímal ako nespravodlivé. Dnes však hovorí, že práve tento moment zásadne ovplyvnil celý jeho ďalší život a s odstupom rokov ho už vidí úplne inými očami.
„Môj otec rozhodol namiesto mňa. Nebolo to veľmi demokratické ani veľmi férové, ale dnes som mu za to vďačný,“ priznal otvorene ukrajinský líder. Podľa jeho slov si až neskôr uvedomil, že keby vtedy odišiel do zahraničia, jeho život by sa pravdepodobne vyvíjal úplne inak.
Zelenskyj hovoril veľmi emotívne aj o pocite domova a o tom, že človek môže precestovať svet, no napriek tomu stále cíti, kam skutočne patrí.
Tvrdí, že život v cudzej krajine môže byť na prvý pohľad atraktívny, no často so sebou prináša samotu, odlúčenie a pocit vytrhnutia z vlastného prostredia. Aj keď človeka okolie prijme a poskytne mu podporu, podľa neho sa vnútorný pocit domova nahradiť nedá.
„Samota je podľa mňa ten najhorší pocit. Nech prídeme kamkoľvek, stále to nie je domov,“ povedal prezident úprimne počas rozhovoru.
Práve vďaka tomu, že na Ukrajine zostal, stretol podľa vlastných slov ľudí, ktorí mu zmenili život. Dnes priznáva, že keby ako tínedžer odišiel študovať do zahraničia, pravdepodobne by nikdy nespoznal svoju manželku Olenu Zelenskú.
Nemal by rodinu ani deti, ktoré dnes považuje za najväčšie životné šťastie.
„Keby som odišiel, nestretol by som ľudí, ktorí ma robia šťastným. Nemal by som svoju rodinu ani svoje deti, na ktoré som dnes hrdý,“ priznal.
Ukrajinský prezident sa počas relácie dotkol aj veľmi citlivej témy emigrácie, ktorá je od začiatku vojny mimoriadne aktuálna. Hovoril o tom, že mnohí Ukrajinci síce našli v zahraničí bezpečie, podporu a pomoc, no napriek tomu sa často stále cítia ako cudzinci. Podľa neho človek až časom pochopí, aké dôležité je mať pocit, že niekam patrí a že je potrebný svojej rodine, priateľom či vlastnej krajine.
„Európa nás dnes veľmi podporuje, to je pravda. Ale úprimne, naďalej sme tam emigranti. Najdôležitejšie je byť potrebný svojej rodine, blízkym a vlastnej krajine,“ dodal Zelenskyj.
Jeho slová nepôsobili ako politický prejav, ale skôr ako veľmi osobná životná spoveď človeka, ktorý si až po rokoch uvedomil, že niektoré rozhodnutia, ktoré nás v mladosti bolia, môžu nakoniec úplne zmeniť náš osud. A hoci sa mu kedysi otcovo rozhodnutie zdalo kruté, dnes priznáva, že práve ono ho priviedlo k životu, za ktorý je vďačný.
