Debata o prijatí eura v Česku opäť rozdeľuje tamojšiu politickú scénu. Kým prezident Petr Pavel otvorene hovorí o tom, že krajina by mala začať vážne uvažovať nad vstupom do eurozóny, premiér Andrej Babiš zostáva zásadne proti. Spor o spoločnú európsku menu tak naberá čoraz ostrejší tón a ukazuje, ako rozdielne si najvyšší predstavitelia štátu predstavujú budúcnosť krajiny v rámci Európskej únie.
Prezident Petr Pavel sa k téme vyjadril počas konferencie reVize Česka, kde opätovne zdôraznil, že prijatie eura by mohlo krajine priniesť viac výhod než nevýhod. Podľa jeho názoru je česká ekonomika už dnes úzko prepojená s eurozónou a Česko sa v praxi musí prispôsobovať mnohým rozhodnutiam, ktoré vznikajú v Bruseli alebo medzi krajinami používajúcimi euro, píše portál Topky.sk.
Prezident upozornil, že ak by česká koruna začala brzdiť ďalší rozvoj krajiny, spoločnosť by sa podľa neho mala prestať na národnú menu pozerať len cez emócie a historický sentiment. Tvrdí, že veľká časť negatívneho postoja verejnosti voči euru vzniká najmä pod vplyvom politikov, ktorí podľa neho cielene vytvárajú strach a používajú argumenty, ktoré označil za zavádzajúce.
Pavel zároveň zdôraznil, že štát, ktorého ekonomika je silno previazaná s eurozónou, by mal mať možnosť sedieť priamo pri stole, kde sa prijímajú kľúčové ekonomické rozhodnutia. Podľa neho je lepšie podieľať sa na tvorbe pravidiel než ich následne len pasívne prijímať zvonku.
„To by nás malo viesť k tomu, aby sme si povedali, že je jednoznačne lepšie byť v takom prípade pri stole, kde sa prijímajú rozhodnutia, než sedieť za dverami a potom sa s týmito rozhodnutiami vyrovnávať,“ hovorí prezident Peter Pavel.
Na prezidentove slová veľmi rýchlo reagoval premiér Andrej Babiš, ktorý dlhodobo patrí medzi odporcov prijatia eura. Po rokovaní vlády dal jasne najavo, že jeho kabinet nemá záujem o vstup do eurozóny a českú korunu považuje za dôležitý symbol ekonomickej aj politickej suverenity krajiny. Premiér upozornil, že prijatie spoločnej meny by podľa neho znamenalo ďalšie oslabovanie národnej zvrchovanosti v prospech Bruselu. Tvrdí, že Európska únia už dnes podľa jeho názoru zasahuje do života členských štátov príliš intenzívne a ďalšie presúvanie právomocí nepovažuje za správny smer.
Babiš zároveň kritizoval aj aktuálnu menovú politiku Českej národnej banky a jej guvernéra Aleša Michla. Poukázal na to, že základná úroková sadzba v Česku zostáva výrazne vyššia než v eurozóne, čo podľa neho komplikuje situáciu domácim firmám aj občanom. Napriek tomu však odmieta predstavu, že by riešením bolo zavedenie eura.
Premiér sa počas vystúpenia dotkol aj širšieho smerovania Európskej únie. Naznačil, že s prezidentom Pavlom majú odlišné predstavy o budúcnosti európskeho projektu. Kým prezident je podľa neho naklonený väčšej integrácii a silnejšiemu spoločnému rozhodovaniu v EÚ, Babiš presadzuje model únie založenej na samostatných a suverénnych štátoch.
„Do eurozóny rozhodne nechceme. Pre mňa je novinka, že príde viceprezident rokovať s nami o deficite. (…) EÚ zasahuje stále viac a viac do našich životov a my si myslíme, že to nie je dobre. Pán prezident má iné názory. On by chcel, aby sme mali federálne usporiadanie, že budeme mať nejakého európskeho prezidenta, to my nechceme. My chceme, aby EÚ bola spoločenstvom zvrchovaných členských štátov,“ povedal Babiš.
Diskusiu ešte viac vyostrili aj slová ministra zahraničných vecí Petra Macinku, ktorý eurozónu označil skôr za politický než ekonomický projekt. Podľa jeho názoru spoločná mena znamená aj zdieľanie problémov a dlhov iných krajín, čo považuje za riziko pre českých daňových poplatníkov.
Téma eura pritom v Česku pravidelne vyvoláva silné emócie. Krajina sa pri vstupe do Európskej únie zaviazala, že euro v budúcnosti prijme, konkrétny termín však nikdy nestanovila. Verejnosť zostáva v tejto otázke dlhodobo rozdelená. Časť ľudí vníma euro ako symbol silnejšieho postavenia v Európe a jednoduchšieho podnikania či cestovania, iní sa obávajú rastu cien a straty kontroly nad vlastnou ekonomikou. V súčasnosti používa euro 21 z 27 členských krajín Európskej únie. Naposledy sa k eurozóne pridalo Bulharsko, ktoré zaviedlo spoločnú menu tento rok. Česko však zatiaľ medzi krajinami pripravenými na vstup do eurozóny nefiguruje a podľa aktuálnych vyjadrení vlády sa na tom v najbližšom období zrejme nič nezmení.
Spor medzi prezidentom a premiérom tak ukazuje, že otázka eura nebude v Česku len ekonomickou témou, ale aj jedným z najvýraznejších politických konfliktov o smerovaní krajiny v rámci Európy.
