Strana Hlas-SD chce sprísniť boj proti zneužívaniu sociálneho systému. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (Hlas-SD), čím viac peňazí uchráni štát pred špekulantmi, tým viac ich zostane v systéme pre ľudí, ktorí ich reálne potrebujú. Opozícia návrhom vyčíta, že minister nimi potrestá tých najzraniteľnejších.
Balík opatrení “Bez školy nebudú dávky” rozdelil politikov, odborníkov aj ľudskoprávnych aktivistov na dva tábory. Kým rezort práce a komisár pre deti Jozef Mikloško hovoria o snahe ochrániť deti a podporiť ich motiváciu vzdelávať sa, mimovládne organizácie a niektorí odborníci upozorňujú, že opatrenie len prehĺbi chudobu, lebo nezohľadňuje realitu v teréne.
Návrh totiž hovorí o tom, aby bolo záškoláctvo, páchanie priestupkov deťmi v škole aj mimo nej a nespolupráca rodičov so školou za určitých podmienok dôvodom na pozastavenie vyplácania prídavku na dieťa.
„Iniciatíva neprispieva k rozvoju spoločnosti, ale sankcionuje chudobu. Je v rozpore s právami dieťaťa, nesie znaky diskriminácie a ide proti základným princípom sociálneho štátu,“ uviedol koordinátor Ľudskoprávnej koalície Peter Vittek.
Amnesty International Slovensko zasa namieta, že návrh rezortu práce je v zásadnom rozpore s ľudskoprávnym prístupom k sociálnemu zabezpečeniu. Za veľmi nebezpečné považuje aj to, že po novom majú byť prídavky na deti naviazané aj na správanie sa dieťaťa aj rodičov k personálu školy.
“My považujeme za veľmi nebezpečné, ak sa rodičia alebo samotné deti správajú k personálu školy nebezpečne, to znamená sú tam agresívne verbálne alebo fyzické útoky a preto chceme tomuto zamedziť, chceme chrániť tých učiteľov,” reagoval minister Tomáš s tým, že už v súčasnosti platí, že ak deti páchajú priestupky mimo školy, tak sa rodičom odoberá príspevok na dieťa. Novinkou je aj to, že nové opatrenia proti záškoláctvu a páchaniu priestupkov sa majú vzťahovať nielen na biologických, ale aj na náhradných rodičov.
Sociálny systém nemá byť biznis
Pod prísnejšiu kontrolu sa má dostať aj náhradná starostlivosť, aby si z nej niektorí ľudia nerobili výnosný biznis.
“Nikto sa nemusí báť. Nikomu neodoberáme žiadnu dávku, žiadny príspevok pokiaľ naozaj tá výchova funguje, pokiaľ dieťa chodí riadne do školy, pokiaľ dieťa nenapadá učiteľov alebo spolužiakov, pokiaľ rodičia sú pripravení spolupracovať so školou, ak sú tam nejaké problémy,” ubezpečil minister práce.
„Keď vezmete peniaze chudobnej rodine, netrestáte len rodiča – najviac trestáte dieťa. Hovoriť, že ‚nikto nepríde ani o jeden cent‘, je jednoducho zavádzanie. Táto vláda plánuje brať peniaze tým najviac zraniteľným. A robí to vedome,” kritizovala návrh poslankyňa NR SR Ingrid Kosová (PS).
V procese výchovy a vzdelávania je mimoriadne dôležitá predškolská výchova, kde deti získavajú základné návyky a zručnosti. Aj preto sa rezort školstva rozhodol zaviesť povinné škôlky od 4 rokov (od r. 2027) a postupne túto povinnosť rozšíriť aj na 3-ročné deti (od r. 2028).
“My cítime, že tie rozdiely sú obrovské. V prípade detí, ktoré pochádzajú zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia majú horší štart a ten štart a začína naozaj v ranom veku. V 6 rokoch už je, žiaľ, mnohokrát neskoro,” doplnil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
Rezorty práce a školstva už niektoré opatrenia proti zneužívaniu sociálneho a školského systému v minulosti zaviedli. V rámci opatrenia Práca namiesto dávok sa za desať mesiacov rozhodlo zamestnať vyše 4000 ľudí. Prísnejší režim ospravedlňovania hodín rodičom zasa pomohol znížiť počet vymeškaných hodín. Počet ospravedlnených hodín sa celkovo znížil o 800-tisíc a počet neospravedlnených o 20-tisíc hodín.
