Diskusia predsedu vlády Roberta Fica so študentmi v Bardejove, ktorá sa pôvodne niesla v znamení zahraničnopolitických tém a regionálnej spolupráce, sa v závere zmenila na udalosť, ktorá vyvolala silnú odozvu naprieč politickou scénou aj medzi odbornou verejnosťou. Dôvodom boli expresívne výroky premiéra na adresu redaktorky STVR Diany Trnkusovej po tom, ako mu položila otázku týkajúcu sa slovensko-maďarských vzťahov a Benešových dekrétov.
Vyjadrenia predsedu vlády okamžite vyvolali kritiku opozície, diskusiu na sociálnych sieťach i reakcie odborníkov na politickú komunikáciu, psychológiu a ochranu ľudských práv. Tí upozorňujú, že spôsob, akým verejní predstavitelia komunikujú s médiami, môže ovplyvňovať atmosféru v spoločnosti aj dôveru občanov v demokratické inštitúcie, píše Čas.sk.
Diskusia sa niesla v znamení vzťahov s Maďarskom
Počas stretnutia so študentmi sa Robert Fico venoval viacerým témam domácej aj zahraničnej politiky. Jednou z nich boli aj aktuálne vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, ako aj spolupráca krajín Vyšehradskej štvorky. Premiér pripomenul nedávny summit V4 v maďarskom Gödöllő, kde sa podľa jeho slov predstavitelia jednotlivých štátov snažili viesť rokovania tak, aby sa vyhli zbytočným konfliktom či výrokom, ktoré by mohli narušiť dobré vzťahy medzi krajinami.
Podľa Fica prebehla spoločná tlačová konferencia bez problémov a všetci účastníci sa snažili komunikovať citlivé témy s rešpektom voči partnerom.
Otázka redaktorky vyvolala ostrú reakciu
Krátko pred ukončením diskusie dostali priestor aj novinári. Redaktorka STVR Diana Trnkusová sa predsedu vlády opýtala, či sa počas rokovaní s maďarským premiérom podarilo dohodnúť termín jeho návštevy Slovenska a či bola otvorená aj otázka Benešových dekrétov.
Zdroj: FB/Tomáš Pjontek
Premiér na otázku nereagoval vecnou odpoveďou. Namiesto toho označil redaktorku expresívnym výrazom za „hlupaňu“ a uviedol, že podľa jeho názoru nepochopila podstatu rokovaní. Následne pridal aj ďalší kontroverzný výrok, keď povedal, že keby mohol, „ostriekal by ju sto litrami studenej vody“, pričom prirovnal situáciu k prostrediu psychiatrickej liečebne.
„Úplne mimo, hlupaňa, prepáčte za výraz. Normálna hlupaňa. A takých tam je strašne veľa v tých médiách, pretože nechápu podstatu veci,“ povedal Robert Fico a následne dodal: „Keby som mohol, tak ju ostriekam hadicou so studenou vodou, ale nedalo sa. Normálne sto litrov vody by som vystriekal na tú redaktorku ako v blázinci.“
Video z incidentu sa krátko po skončení diskusie začalo šíriť na sociálnych sieťach a vyvolalo množstvo reakcií politikov, novinárov aj verejnosti.
Opozícia hovorí o neprijateľnom správaní
Jedným z prvých politikov, ktorí na výroky predsedu vlády reagovali, bol poslanec SaS Alojz Hlina.
Podľa neho ide o spôsob komunikácie, ktorý by nemal zaznievať z úst predsedu vlády demokratickej krajiny. Kritizoval nielen samotné označenie novinárky, ale aj výroky o jej „potrestaní“ studenou vodou.
Hlina zároveň symbolicky vyhlásil, že je pripravený podstúpiť to, o čom premiér hovoril, namiesto redaktorky.
„Ja ten trest, ktorý on zvolil pre tú novinárku, vytrpím za ňu – nechám na seba vystriekať sto litrov studenej vody,“ povedal.
Reakcie z koalície boli rozdielne
Na výroky premiéra reagovali aj predstavitelia koalície.
Europoslankyňa Monika Beňová uviedla, že dôvod premiérovej reakcie by mal vysvetliť samotný Robert Fico. Zároveň naznačila, že otázku redaktorky považovala za zbytočne provokatívnu a nesúvisiacu s obsahom rokovaní V4.
Poslanci Marián Baláž (Smer-SD) a Roman Michelko (SNS) sa k situácii odmietli vyjadriť s tým, že tlačovú konferenciu ani samotný incident nevideli.
O stanovisko bola požiadaná aj STVR. Do uzávierky článku však verejnoprávny vysielateľ na výroky predsedu vlády oficiálne nereagoval.
Verejný ochranca práv: Ústavní činitelia by mali ísť príkladom
Na celú situáciu reagoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Zdôraznil, že predstavitelia štátu by mali voči každému človeku pristupovať s úctou bez ohľadu na jeho profesiu. Podľa neho občania očakávajú od ústavných činiteľov pokojné, vecné a profesionálne vystupovanie.
„Ja ako ústavný činiteľ pristupujem ku každej ľudskej bytosti s úctou a rešpektom. Či je to novinár alebo sťažovateľ, ktorý sa na náš úrad obrátil. Obyvatelia nášho štátu by mali dostávať od ústavných činiteľov pokojné, kvalifikované a vecné vyjadrenia. A preto si myslím, že tento prístup by mal byť dobrý štandard pre všetkých ústavných činiteľov v našom štáte,“ hovorí verejný ochranca práv.
Dobrovodský zároveň upozornil, že politici by sa mali vyhýbať výrokom, ktoré môžu prispievať k napätiu alebo polarizácii spoločnosti. Podľa jeho názoru je dôležité, aby verejní predstavitelia rešpektovali hranice svojej funkcie a komunikovali pravdivo, kultivovane a s rešpektom voči médiám aj verejnosti.
Psychologička: Takéto výroky môžu legitimizovať útoky na ženy
K prípadu sa vyjadrila aj psychologička Zuzana Očenášová z Ústavu výskumu sociálnej psychológie SAV.
Podľa nej sa verbálne útoky politikov na novinárky objavujú čoraz častejšie a nemožno ich vnímať len ako konflikty medzi politikmi a médiami. Upozornila, že podobné výroky môžu posilňovať stereotypné predstavy o nadradenosti mužov nad ženami a vytvárať dojem, že ženy, ktoré vo verejnom priestore kladú nepríjemné otázky alebo oponujú autoritám, si zaslúžia ponižovanie či trest.
„Verbálne útoky politikov voči novinárkam sú, bohužiaľ, čoraz častejšie. Nepoukazujú len na nevraživosť voči novinárskemu stavu, ale aj na mužskú nadradenosť týchto politikov voči ženám. V tradičnom patriarchálnom ponímaní majú muži mať moc a rozhodovať, zatiaľ čo ženy majú byť milé, starostlivé a nemajú oponovať. Pokiaľ ženy túto rodovú rolu najmä vo verejnom priestore prekračujú, čo je podstatou práce novinárok, zaslúžia si trest a „upratanie“ do určených hraníc. Takýto postoj prezentovaný vysokými politickými predstaviteľmi je nielen ukážkou nedostatku rešpektu a zneužívania moci, ale je aj veľmi nebezpečný, keďže legitimizuje ponižovanie a útoky voči všetkým ženám vrátane partnerského a sexualizovaného násilia. Zároveň robí z novinárok terč, na ktorom si môžu aj iní muži vybiť svoju frustráciu, o čom svedčí aj zdokumentovaný nárast on-line a niekedy aj priameho násilia voči novinárkam za posledné roky,“ hovorí Očenášová.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
