Zo stovky cudzincov, ktorí dostanú oficiálny príkaz na opustenie Európskej únie, reálne odíde domov iba dvadsaťosem ľudí. Táto oficiálna štatistika z dielne Európskej komisie stála na začiatku hľadania radikálneho riešenia.
Podľa štatistík Eurostatu za rok 2025 členské štáty nariadili odchod 491 950 štátnym príslušníkom tretích krajín. Úspešne vyhostiť sa však podarilo iba 135 460 osôb.
Nový legislatívny balík, ktorý má riešiť nefunkčné vyhosťovanie, dokázal v Bruseli spojiť aj nezmieriteľných politických rivalov, píše portál Sme.
Počas hlasovania v Európskom parlamente nastal nevídaný úkaz. Reprezentanti opozičného Progresívneho Slovenska, vládneho Smeru a mimoparlamentnej Republiky zdvihli ruky za rovnaký text.
Zo slovenskej delegácie chýbala pri schvaľovaní iba jedna poslankyňa. Ľubica Karvašová z PS sa konania nezúčastnila kvôli svojej neprítomnosti.
Výsledná matematika na svetelnej tabuli ukázala 418 hlasov za, 218 zákonodarcov bolo proti a tridsať sa zdržalo. Atmosféra v pléne bola vybičovaná. Zatiaľ čo časť prítomných spustila potlesk, iné krídla sály zostali demonštratívne potichu a radikálne frakcie dávali hlasno najavo svoj odpor.
Milan Uhrík a Milan Mazurek z hnutia Republika oslavovali verdikt ako svoje obrovské víťazstvo. Na sociálnych sieťach zverejnili video priamo z rokovacej sály, kde spolu s kolegami skandovali anglické heslo za návrat migrantov. Podľa ich vyjadrenia už cudzinci nebudú môcť kočovať z jedného štátu do druhého a opakovane žiadať o azyl.
Na opačnej strane domácej politickej scény vyvolal krok vlnu vysvetľovania. Europoslanec Martin Hojsík z PS priznal, že od voličov dostávajú množstvo otázok. Označil schvaľovanie za mimoriadne zložité rozhodovanie, no krok obhajoval potrebou mať predvídateľný a spravodlivý systém.
Deportácie za hranice Únie strašia ochrancov práv, Brusel ich nevymyslel včera
Schválené nariadenie prináša možnosť transportovať neúspešných migrantov do špeciálnych návratových centier mimo územia Európskej únie. Tieto tábory majú vzniknúť v tretích krajinách, ktoré s tým budú dobrovoľne súhlasiť na základe zmluvy s konkrétnym členským štátom.
Dánska premiérka Mette Frederiksen potvrdila snahu o vytvorenie takýchto táborov s podporou Európskej komisie v rokoch 2026 až 2027, píšu Financial Times.
Podľa portálu Politico, neoficiálne rozhovory o hostení centier prebiehajú s Rwandou, Ugandou či Uzbekistanom. Krajiny ako Egypt a Líbya boli predbežne vyradené pre vysoké bezpečnostné riziká spojené s prevádzačstvom.
Zoznam odsunutých osôb striktne vynecháva maloleté deti bez sprievodu. Dohody sa navyše môžu uzatvárať výhradne s vládami, ktoré preukázateľne dodržiavajú medzinárodné právo a základné humanitárne štandardy. Domáce orgány musia o spustení takýchto projektov vopred informovať Európsku komisiu.
Myšlienka vytvoriť zberné tábory mimo európskeho kontinentu nie je novým nápadom. Európski lídri o tejto stratégii debatujú minimálne od vyvrcholenia migračnej krízy v roku 2015. Do hlavného Paktu o migrácii a azyle, ktorý začal platiť 12. júna, sa však nedostala. Prešla ako samostatná vetva reformy, ktorú Komisia predložila v marci 2025.
Spravodajca tohto zákona, holandský liberál Malik Azmani, neskrýval po hlasovaní hrdosť. Vyhlásil, že verejnosť oprávnene požaduje odchod ľudí bez povolenia na pobyt. Podľa jeho slov má Európa po dvoch dekádach stagnácie konečne v rukách funkčné opatrenia. Celé znenie pravidiel musí ešte formálne odklepnúť Rada EÚ.
Macron odmieta poslať peniaze a expertka pripomína prepadáky z minulosti
Plán naráža na tvrdý odpor silných európskych hráčov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron otvorene vyhlásil, že sa postaví proti akýmkoľvek snahám financovať tieto externé kempy z európskeho rozpočtu. Spochybnil efektivitu celého konceptu a vyjadril pochybnosti, či je to vôbec v súlade so základnými princípmi Európy.
Macron na samite v Bruseli rázne odmietol vybudovanie akýchkoľvek deportačných centier vo Francúzsku a spochybnil ich zlúčiteľnosť s hodnotami kontinentu, píše portál Bluewin.
Španielsky premiér Pedro Sánchez Macrona podporil a varoval pred zbytočným plytvaním finančnými prostriedkami. Obaja lídri sa ocitli v jasnej menšine oproti táboru vedenému Nemeckom a Holandskom.
K ostrej kritike sa pridal aj vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Varoval, že zatváranie zraniteľných ľudí a ich presun do cudzích štátov so sebou nesie obrovské riziko porušovania práv. Vyzval štáty, aby v debatách nespájali migráciu s bezpečnostnými hrozbami.
Medzinárodná organizácia pre migráciu zvolila opatrný diplomatický postoj. Všeobecne síce schvaľuje implementáciu širšieho migračného paktu, no odmietla hodnotiť konkrétne politické ťahy vlád. Deklarovala však pripravenosť poskytnúť odbornú pomoc.
Praktická realizácia zostáva podľa expertov veľkým otáznym znakom. Markéta Votoupalová z pražskej Vysokej školy ekonomickej upozorňuje, že podobné offshore snahy v minulosti narazili na obrovské prekážky. Pripomína dánsku spoluprácu s Rwandou, no zároveň dodáva, že britská vláda Borisa Johnsona s rovnakým projektom úplne vyhorela.
Ako príklad komplikácií uvádza aj taliansky pokus o spracovanie azylu v Albánsku. Votoupalová tvrdí, že po novom bude nutné v kempoch prísne strážiť životné podmienky vrátane dostupnosti právnej pomoci či psychológov.
