Bývalý veliteľ prieskumnej jednotky v dobrovoľníckom prápore Alexandr Lunin žiada o stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Kremli, na ktorom mu chce „povedať celú pravdu“ o situácii v Rusku aj o problémoch v ruskej armáde. Lunin varoval, že ak Putin odmietne stretnutie vysielané v priamom prenose, „armáda obráti svoje zbrane proti Kremľu“. Video s touto výzvou, zverejnené 25. júna, má na platforme Instagram už viac ako 10 miliónov zhliadnutí, informovala v piatok stanica Deutsche Welle, píše TASR.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že prezidentská kancelária vie o existencii videa s výzvou bývalého vojaka z Voronežskej oblasti prezidentovi Putinovi, no zatiaľ sa s ním detailne neoboznámila. K veci sa preto odmietol vyjadriť. Podľa neho však ide o „pomerne zvláštne formulácie“, ktoré si vyžadujú najprv overenie.
Kontakty s predstaviteľmi a vznik výzvy
Lunin tvrdí, že svoje video adresované Putinovi zverejnil po tom, čo sa s ním 24. júna stretli vysokopostavení predstavitelia ministerstva obrany a silových zložiek, ktorí ho požiadali, aby Putinovi sprostredkoval ich odkaz. Kontaktovali ho aj na základe toho, že mali informácie, že Putin údajne videl niektoré z Luninových predchádzajúcich videí.
Vo videu Lunin uvádza, že ruskí vojaci sú údajne vystavení násiliu a mučeniu zo strany veliteľov, najmä po odmietnutí plnenia „samovražedných rozkazov“. Tvrdí tiež, že niektorí vojaci musia odvádzať časť svojho platu veliteľom.
„Ak čoskoro neprídem do Kremľa a nebudem s vami hovoriť naživo, armáda obráti svoje zbrane proti Kremľu,“ varoval Lunin Putina.
V ďalšom videu uvádza, že chce prezidentovi priamo povedať „skutočnú pravdu, ktorú mu žiadny úradník nepovie“, najmä o údajnom svojvoľnom konaní úradov voči veteránom tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Rusko označuje vojnu proti Ukrajine, ale aj voči bežným občanom.
Nezávislý ruský server Agentstvo, ktorý sa s Luninom telefonicky spojil, informoval, že tento bývalý vojak prevádzkuje na viacerých internetových platformách vlastný kanál, kde zverejňuje správy a videá z frontu. „Dostávam veľa správ, videozáznamov. Bojím sa ich dokonca zverejňovať, pretože ide o desivé zábery,“ citoval ho server. Podľa Lunina sa rozhodol obrátiť na Putina, „aby mu to ukázal osobne a mohol sa s ním rozprávať“.
Vojenská minulosť a zranenia
O Luninovi je známe, že má 39 rokov, slúžil vo Voronežskej oblasti a zúčastnil sa na invázii na Ukrajinu. Podľa dát uniknutých z rôznych ruských úradov slúžil v 150. motostreleckej divízii a bol v boji zranený. V minulosti používal priezvisko Pustovalov, ktoré si v roku 2023 zmenil.
Tvrdí, že v armáde bol od 19 rokov, pričom prešiel viacerými konfliktmi. Uvádza, že utrpel zranenia aj otras mozgu a má vážne zdravotné aj psychické následky.
Pôsobenie na fronte a na sociálnych sieťach
Počas vojny na Ukrajine pôsobil v dobrovoľníckom prápore Sudoplatov. Postupne sa vypracoval zo strelca na veliteľa prieskumnej jednotky. V roku 2025 z útvaru BARS vyradený – došlo k tomu po zverejnení videa kritizujúceho velenie za vyslanie vojakov do akcie bez automatických zbraní.
Lunin tiež uviedol, že jeho dôchodok ako vojnového veterána predstavuje približne 4500 rubľov (50 eur). Aktívne začal na sociálnych sieťach pôsobiť začiatkom tohto roka, pričom zverejnil stovky videí. Tvrdí, že materiály o situácii na fronte dostáva od známych z bojiska. Práve tieto záznamy chce podľa vlastných slov ukázať priamo Putinovi.
Putin dúfa, že zopakuje Mníchov
Putin by podľa Zelenského rád bol cárom, ale v skutočnosti je „otrokom vojny“. „Cena, ktorú Rusko za kilometer štvorcový platí, je 156 vojakov,“ povedal. Píše web ČT24.
Moskva nesmie nadobudnúť dojem, že jej invázia prejde, zdôraznil ďalej Zelenskyj. Spojené štáty sa často pýtajú, aké ústupky by Kyjev mohol urobiť, nežiadajú ale to isté od Kremľa, podotkol ukrajinský líder.
„Putin dúfa, že zopakuje Mníchov. Ale nie Mníchov 2007, keď hovoril iba o rozdelení Európy, ale Mníchov 1938, kedy predchádzajúci Putin začal rozdeľovať Európu v skutočnosti,“ varoval Zelenskyj.
Ruský vládca vystúpil naposledy na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii práve v roku 2007. V prejave vtedy okrem iného ohlásil zámer mocenského návratu Ruska.
V bavorskej metropole sa v roku 1938 zišli Hitler a zástupcovia Talianska, Francúzska a Británie Benito Mussolini, Edouard Daladier a Neville Chamberlain a podpísali takzvanú mníchovskú dohodu, na základe ktorej muselo Československo odstúpiť svoje pohraničie, obývané prevažne nemecky. Neskôr nacistické Nemecko obsadilo aj Čechy a Moravu a zriadilo protektorát.
