Európu zahlcuje vlna horúčav, ktorá spôsobuje výrazný vodný stres na celom kontinente. Cyprus a Malta sú na pokraji krízy. Problém s prístupom k bezpečnej vode sa však kvôli zastaranej infraštruktúre prekvapivo presúva aj do krajín, ktoré nedostatkom prírodných zdrojov netrpia.
Hoci sa v Európskej únii v priemere využíva len 5,8 % dostupných sladkovodných zdrojov (z riek, jazier, podzemných vôd a ľadovcov), tento údaj neposkytuje úplný obraz o situácii. Výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi poukazujú na vážnosť problému v niektorých regiónoch.
Najkritickejšia situácia je na Cypre, ktorý podľa údajov Eurostatu a Európskej environmentálnej agentúry (EEA) využíva približne 72 % svojich sladkovodných zdrojov. Počas letných mesiacov pritom spotreba dosahuje až 92 %, informoval Euronews.
Pre porovnanie, za hranicu signalizujúcu riziko nedostatku vody sa považuje už využívanie 20% dostupných vodných zdrojov.
Nedostatok vody sa v južnej Európe prehlbuje
Úrady na Cypre začali začiatkom roka vyzývať obyvateľov, aby znížili svoju dennú spotrebu vody o 10 %, čo zodpovedá približne dvojminútovej spotrebe. Situáciu však komplikuje rýchly rast populácie, ktorý vytvára ďalší tlak na už aj tak obmedzené vodné zdroje krajiny.
Vláda preto investuje do budovania odsoľovacích zariadení s cieľom zabezpečiť dostatok pitnej vody, najmä pred začiatkom turistickej sezóny. Riešenie vodnej krízy zároveň patrilo medzi priority cyperského predsedníctva Rady Európskej únie.
Za Cyprom nasleduje Malta, kde ročná miera využívania vodných zdrojov dosahuje 33 %. Počas letných mesiacov sa však situácia výrazne zhoršuje a úroveň vodného stresu stúpa až na 67 %.
Podobné problémy evidujú aj ďalšie krajiny južnej Európy: v Grécku dosahuje miera využívania vody 37 %, v Rumunsku 34 %, v Portugalsku 31 %, v Taliansku 27 % a v Španielsku 26,5 %, pričom počas leta sa všetky tieto štáty dostávajú do pásma zvýšeného rizika nedostatku vody.
Miera využívania sladkej vody (>4 %, krajiny EÚ + mimo EÚ)
| Krajina | Miera využívania sladkej vody |
|---|---|
| Cyprus | 92,1 % |
| Malta | 66,7 % |
| Grécko | 37,4 % |
| Turecko | 36,7 % |
| Rumunsko | 33,9 % |
| Portugalsko | 30,7 % |
| Taliansko | 27,2 % |
| Španielsko | 26,5 % |
| Dánsko | 12,9 % |
| Albánsko | 10,5 % |
| Severné Macedónsko | 9,9 % |
| Francúzsko | 9,0 % |
| Poľsko | 8,0 % |
| Belgicko | 5,3 % |
| Bosna a Hercegovina | 5,0 % |
| Nemecko | 4,1 % |
| Holandsko | 4,1 % |
Vysoké teploty obmedzujú prístup k vode
Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) budú klimatické zmeny a čoraz častejšie obdobia sucha pravdepodobne až do roku 2030 zvyšovať výskyt, intenzitu aj dôsledky nedostatku vody.
Ďalšia správa agentúry s názvom „Prehriaty a nedostatočne pripravený“ upozorňuje, že približne každý desiaty obyvateľ Európskej únie čelí problémom s prístupom k dostatočnému množstvu bezpečnej a kvalitnej vody. Najzávažnejšia situácia je pritom na Cypre, kde sa tento problém týka 36,5 % obyvateľov, a v Grécku, kde dosahuje 31,5 %.
Zaujímavosťou je, že viaceré krajiny s obmedzeným prístupom k vode, ako Bulharsko, Maďarsko, Chorvátsko a Írsko, nevykazujú vysokú mieru využívania sladkovodných zdrojov.
To naznačuje, že problémy s dostupnosťou vody nemusia byť spôsobené iba jej nedostatkom, ale aj zastaranou infraštruktúrou a nedostatočne efektívnymi distribučnými systémami.
Na druhej strane, krajiny ako Francúzsko, Portugalsko a Španielsko napriek vyššej miere využívania vodných zdrojov dokážu zabezpečiť lepší prístup k bezpečnej pitnej vode, pričom podiel obyvateľov, ktorí čelia problémom s jej dostupnosťou, zostáva pod priemerom Európskej únie, ktorý predstavuje 9%.
