V medzirezortnom pripomienkovom konaní je ďalší návrh zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR tvrdí, že ním reaguje na realitu digitálneho sveta roku 2026 – od sociálnych sietí, online hier a algoritmov až po umelú inteligenciu či ochranu digitálnej identity detí. Podobný návrh predstavil len pred pár dňami aj rezort školstva.
MIRRI predstavilo svoj návrh zákona na ochranu detí v digitálnom priestore. Chce v ňom zaviesť vekovú hranicu 15 rokov pre prístup k rizikovým digitálnym službám, možnosť overiť vek cez európsku peňaženku digitálnej identity, posilňuje rodičovskú kontrolu, zvyšuje zodpovednosť platforiem a po prvý raz upravuje aj právo maloletých na vymazanie digitálnej stopy.
„Našou ambíciou nebolo pripraviť prvý zákon. Našou ambíciou bolo pripraviť dobrý zákon. Taký, ktorý bude fungovať v praxi, obstojí aj o niekoľko rokov a bude skutočne chrániť deti. Keď ide o ich bezpečnosť, rýchlosť nikdy nesmie byť dôležitejšia ako kvalita,“ povedal minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ (nezávislý).
“Ochrana detí nie je nejakou umeleckou aktivitou alebo športovou súťažou, kto sa bude ako predbiehať,” reagoval na zverejnenie návrhu minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas-SD).
Ochrana detí alebo politické preteky?
Ten totiž pred niekoľkými dňami predstavil návrh, ktorý spoločne pripravili 4 ministerstvá. Ponuku na spoluprácu vraj ponúkli aj Migaľovi.
“Tieto 4 ministerstvá v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a ponúkali sme túto spoluprácu aj pánovi kolegovi Migaľovi, pracovali na komplexnom návrhu ochrany detí a nielen v tom online priestore, ale aj v rámci toho, čo prebieha v reálnom živote,” upresnil Drucker.
Šéf MIRRI tvrdí, že jeho iniciatíva vychádza aj z kompetenčného zákona, lebo jeho ministerstvo je gestorom digitálneho priestoru a jeho regulácie. Návrh nezameriava reguláciu na konkrétne aplikácie či platformy, ale vytvára systém ochrany maloletých v celom digitálnom segmente – od sociálnych sietí cez online hry až po služby využívajúce umelú inteligenciu.
Zároveň reaguje aj tie veci, ktoré neboli legislatívne pokryté. Ide napríklad o návykové mechanizmy v online hrách, alebo komerčné využívanie údajov maloletých, AI služby či detských influencerov v digitálnej ekonomike. Návrhu podľa Migaľa predchádzali desiatky rokovaní s pediatrami, psychológmi, právnikmi, Policajným zborom, Slovenskou advokátskou komorou, rezortmi školstva a práce, odborníkmi na digitálnu bezpečnosť aj zástupcami platforiem.
„Hovorili sme najmä so stredoškolákmi vo veku 14 až 16 rokov, ktorí presne pomenovali, ako digitálne prostredie ovplyvňuje ich správanie, zdravie aj každodenný život. Práve tieto skúsenosti z praxe boli kľúčové pri nastavovaní zákona tak, aby nebol len na papieri, ale fungoval v reálnom živote detí,“ skonštatovala vedúca oddelenia ochrany maloletých v digitálnom priestore MIRRI SR Soňa Hanzlovičová.
Minister školstva zdôrazňuje, že návrh, ktorý pripravil jeho rezort, je v súlade s európskou legislatívou a konzultoval ho s viacerými kolegami v rámci celej EÚ.
“Musíme veriť, že zdravý rozum vyhrá a zbytočne sa tu nebudeme pretekať,” dodal Drucker s tým, že minister Migaľ bude len veľmi ťažko hľadať pre svoj návrh podporu v Národnej rade SR, lebo tam nemá žiadneho poslanca.
„Ochrana detí nie je politická téma, ale spoločná zodpovednosť a investícia do budúcnosti Slovenska,“ uzavrel minister Migaľ.
Návrh má podľa MIRRI podstatne širší záber, ako je regulácia mobilov v školách. Nové pravidlá sa vzťahujú na celý digitálny priestor, v ktorom sa deti pohybujú. Nerieši však problém kyberšikany, ktorú by mal riešiť samostatný zákon.
Ministerstvo školstva zasa navrhlo, že deti a mladiství mladší ako 16 rokov nebudú mať na sociálne siete prístup. Okrem toho budú mať mladí od 16-18 rokov automaticky nastavený tzv. chránený režim, teda súkromný profil, vypnutú polohu, žiadne reklamy, žiadne automatické pridávanie do skupín a špecifickú ochranu pred správaním cudzích ľudí. Obmedzenia sa nemajú týkať digitálnych nástrojov na priamu komunikáciu ani jednoduchých chatovacích platforiem.
