Nové vedecké poznatky spochybňujú predstavu, že mierna konzumácia alkoholu je pre zdravie neškodná alebo dokonca prospešná. Riziká podľa výskumov začínajú rásť už pri relatívne nízkych dávkach, nie až pri nadmernom pití.
Najnovšie rozsiahle analýzy naznačujú, že aj bežné návyky ako pohár vína k jedlu či pivo po práci nemusia byť zdravotne neutrálne. Výskumné práce publikované v odborných časopisoch ukazujú, že zvýšené riziko viacerých ochorení sa môže objaviť už pri menšej konzumácii alkoholu, než sa kedysi predpokladalo, pričom vedci zároveň nenašli presvedčivé dôkazy o celkovom zdravotnom prínose tzv. „mierneho pitia“. Informuje o tom portál Startitup.
Riziká spojené s viacerými ochoreniami
Výskum zameraný na stovky štúdií ukázal súvislosť medzi užívaním alkoholu a vyšším rizikom viacerých druhov rakoviny, vrátane prsníka, hrubého čreva, pažeráka, hrtana, ústnej dutiny, pečene či pankreasu. Zároveň sa spája aj s ochoreniami pečene, zápalmi pankreasu, infekciami dýchacích ciest a poruchami srdcového rytmu. Pri niektorých diagnózach, ako je cukrovka 2. typu či demencia, sú výsledky zložitejšie, no pri vyššej konzumácii sa riziko zvyšovalo konzistentne vo všetkých sledovaných prípadoch.
Ďalšia veľká analýza, ktorá spojila údaje z viacerých zdravotných databáz a metaanalýz, nenašla dôkaz, že by nízke dávky alkoholu prinášali celkový zdravotný benefit. Naopak, riziko úmrtia spojeného s alkoholom sa začalo zvyšovať už pri relatívne nízkej týždennej konzumácii, pričom modely ukázali rastúce riziko pri vyšších počtoch „drinkov“ týždenne u mužov aj žien.
Dôležitá je aj forma konzumácie
Vedci zároveň zdôrazňujú, že dôležitý nie je len celkový objem alkoholu, ale aj spôsob jeho konzumácie. Rovnaké množstvo rozložené do viacerých dní sa môže správať inak ako jeho vypitie v krátkom čase, keď výrazne rastie riziko úrazov, dopravných nehôd, násilných incidentov či zdravotných komplikácií.
Spochybnený je aj dlho tradovaný názor o priaznivom vplyve červeného vína na srdce. Hoci staršie pozorovania naznačovali možné benefity, novšie analýzy ukazujú, že tieto prínosy nevyvažujú širšie zdravotné riziká. Ako uvádza odborník: „Užívanie alkoholu, najmä jeho nadmerná konzumácia, predstavuje dobre známy rizikový faktor srdcových ochorení. Môže zvyšovať krvný tlak, prispievať k priberaniu, vyvolávať poruchy srdcového rytmu, poškodzovať srdcový sval a zvyšovať riziko infarktu aj mozgovej príhody.“
Dodal aj: „Súčasné dôkazy naznačujú, že akékoľvek množstvo alkoholu vrátane červeného vína môže prinášať určitú mieru rizika. Preto dnes mnohí odborníci odporúčajú piť čo najmenej.“
Individuálne riziko a všeobecný trend
Odborníci zároveň upozorňujú, že neexistuje univerzálne bezpečné množstvo pre všetkých, keďže riziko ovplyvňuje viacero faktorov vrátane veku, genetiky či celkového zdravotného stavu. Niektoré skupiny, napríklad tehotné ženy alebo ľudia s ochoreniami pečene, by sa alkoholu mali vyhnúť úplne. Celkový trend v súčasnej vede však naznačuje, že čím nižšia konzumácia alkoholu, tým nižšie zdravotné riziko.
