Svetová meteorologická organizácia upozorňuje, že klimatický jav El Niño sa bude v najbližších mesiacoch rýchlo zosilňovať. Zvýšiť môže riziko horúčav, sucha, prívalových dažďov aj ďalších extrémov.
Meteorológovia upozorňujú na rýchlo silnejúci jav El Niño. Ako informoval portál TN Live, Svetová meteorologická organizácia vyzvala krajiny, aby sa pripravili na jeho možné následky.
Podľa WMO sa El Niño už v tropickom Pacifiku rozvinul a v najbližších mesiacoch má rýchlo naberať na sile. Najvýraznejší vývoj sa očakáva v období od júla do septembra.
Svetová meteorologická organizácia upozorňuje, že tento jav môže zvýšiť pravdepodobnosť extrémneho počasia v rôznych častiach sveta. Spomína najmä horúčavy, sucho, silné zrážky a ďalšie výkyvy, ktoré môžu zasiahnuť poľnohospodárstvo, zdravotníctvo aj infraštruktúru.
Čo je El Niño?
Ide o prirodzený klimatický jav, pri ktorom sa otepľuje povrchová voda v strednej a východnej časti rovníkového Tichého oceánu. Nejde iba o lokálnu zmenu v oceáne, pretože teplejšia voda ovplyvňuje aj atmosféru.
Menia sa veterné prúdy, tlak vzduchu aj rozloženie zrážok. Práve preto môže El Niño ovplyvniť počasie v rozsiahlych oblastiach sveta. Zvyčajne sa objavuje každých 2 až 7 rokov a trvá približne 9 až 12 mesiacov. Jeho opakom je chladnejšia fáza La Niña.
Aktuálny vývoj smeruje k silnému javu El Niño. V kľúčových monitorovaných oblastiach očakáva, že odchýlky priemernej sezónnej teploty hladiny mora presiahnu 2 °C.
Prečo to meteorológovia berú vážne?
Silnejší El Niño môže zvýšiť riziko extrémov počasia. V niektorých regiónoch môže priniesť sucho a horúčavy, inde naopak výdatné zrážky, povodne alebo zmeny v sezónnych dažďoch.
Posledný El Niño prispel k mimoriadne teplým rokom. Napríklad rok 2024 bol najteplejším v histórii meraní a dosiahol približne 1,55 °C nad predindustriálnym priemerom z rokov 1850 až 1900.
Samotný El Niño však nie je jediným dôvodom otepľovania. Pôsobí spolu s dlhodobou klimatickou zmenou, ktorá zvyšuje základnú teplotu planéty. Práve preto môžu byť jeho dôsledky výraznejšie než v minulosti.
Slovensko môže pocítiť najmä výkyvy
El Niño síce nepôsobí na Európu tak priamo ako na oblasti Tichomoria, Austrálie, Ázie, Afriky alebo Ameriky, ale napriek tomu môže ovplyvniť celkové rozloženie tlakov, teplôt a zrážok aj na severnej pologuli.
Pre Slovensko to neznamená, že sa dá jednoducho povedať, aké bude celé leto alebo zima. Skôr ide o zvýšenú pravdepodobnosť výkyvov a extrémov, ktoré sa môžu prejaviť v kombinácii s aktuálnou situáciou v Európe.
Na Slovensku už teraz zažívame výrazné horúčavy. V relácii Bielik online na Kanal1 meteorológ Peter Jurčovič pripomenul, že teploty u nás môžu počas horúcich dní atakovať 38 °C.
Predpoveď na mesiace dopredu má limity
Pri podobných témach je dôležité rozlišovať medzi globálnym klimatickým výhľadom a konkrétnou predpoveďou počasia pre Slovensko.
Svetová meteorologická organizácia upozorňuje na vývoj El Niña a zvýšené riziko extrémov vo svete. To však neznamená, že meteorológovia vedia presne povedať, kde a kedy udrie konkrétna búrka alebo vlna horúčav.
Jurčovič v relácii pripomenul, že úspešná predpoveď počasia sa dá podľa medzinárodných meteorologických štandardov robiť približne na 10 dní dopredu. Dlhšie výhľady už viac vychádzajú zo štatistiky a pravdepodobnosti.
Aj preto treba letné predpovede čítať opatrne. Trend môže naznačiť teplejšie alebo nestabilnejšie obdobie, no presné lokálne počasie sa spresňuje až s blížiacim sa termínom.
Najväčšie riziko je nepripravenosť
WMO zdôrazňuje potrebu systémov včasného varovania. Tie sú dôležité najmä pre krajiny a odvetvia, ktoré sú citlivé na zmeny počasia, napríklad poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, energetiku alebo dopravu.
Pre bežných ľudí to znamená najmä sledovať výstrahy meteorológov, nebrať horúčavy na ľahkú váhu a pri búrkach sa vyhýbať rizikovým miestam.
Silný El Niño síce vzniká ďaleko v Tichom oceáne, no jeho dôsledky môžu pocítiť rôzne časti sveta. V kombinácii s prehriatou atmosférou môže znamenať ďalšie obdobie, v ktorom budú extrémy počasia častejšie a výraznejšie.
