Zívanie sprevádza človeka od narodenia až po posledné chvíle života, no jeho skutočný význam zostáva pre vedu čiastočne záhadou. Hoci sa dlho verilo, že ide o reakciu na nedostatok kyslíka, moderné výskumy ukazujú, že pravda je oveľa zložitejšia.
Patrí medzi najrozšírenejšie telesné reflexy, no jeho účel vedci doteraz úplne nevysvetlili, uvádza web Seznam Zprávy.
Dlhé roky prevládala predstava, že ide o mechanizmus, ktorým si telo dopĺňa kyslík alebo reaguje na zvýšenú hladinu oxidu uhličitého v krvi. Experimenty však ukázali, že zmeny v zložení vzduchu frekvenciu zívania neovplyvňujú.
Rovnako sa nepotvrdilo ani to, že by zívanie narastalo pri fyzickej námahe, keď telo kyslík prirodzene potrebuje viac.
Mozog v chlade, teória regulácie teploty
Pozornosť vedcov sa preto presunula k inému vysvetleniu. Americký evolučný biológ Andrew Gallup prišiel s hypotézou, že zívanie môže slúžiť na ochladzovanie mozgu.
Mozog produkuje veľké množstvo tepla a jeho teplota sa môže zvyšovať najmä pri únave, strese alebo monotónnej činnosti. Hlboký nádych a pohyb čeľuste by mohli napomáhať lepšiemu prúdeniu krvi a tým aj ochladeniu mozgu.
„Zívanie by mohlo fungovať ako prirodzený chladiaci mechanizmus,“ naznačujú niektoré výskumy, hoci ide stále o hypotézu, nie definitívny záver.
Zaujímavé je, že ľudia zívajú častejšie pri nižších teplotách prostredia, zatiaľ čo v horúčavách sa tento reflex oslabuje.
Ďalší pohľad priniesli vedci z University of New South Wales a Neuroscience Research Australia. Pomocou magnetickej rezonancie sledovali 22 účastníkov a skúmali, čo sa deje v mozgu počas zívania.
Zistili, že počas tohto reflexu sa mení pohyb mozgovomiechového moku aj žilovej krvi, pričom obe tekutiny sa pohybovali rovnakým smerom, informoval o tom magazín Popular Mechanics.
Zároveň zaznamenali viac ako 30-percentné zvýšenie prietoku krvi vo vnútornej krčnej tepne.
Vedci však upozorňujú, že ide o predbežné zistenia a mechanizmus si vyžaduje ďalší výskum.
Prečo je zívanie „nákazlivé“?
Zívanie má ešte jednu zvláštnu vlastnosť – šíri sa medzi ľuďmi. Stačí vidieť alebo počuť zívajúceho človeka a reflex sa môže spustiť aj u iných.
Dlhodobo sa to vysvetľovalo empatiou a tzv. zrkadlovými neurónmi. Novšie štúdie však túto teóriu nepotvrdzujú jednoznačne.
Ukazuje sa skôr, že dôležitú úlohu zohráva sociálne prostredie, blízkosť a interakcia medzi ľuďmi, nie iba samotná empatia.
Zívanie tak zostáva jedným z najbežnejších, no zároveň najmenej pochopených telesných prejavov. Hoci vedci postupne odhaľujú jeho možné funkcie, jednoznačná odpoveď stále chýba.
