V Európskej únii potvrdili prvý výskyt nebezpečného škodcu, ktorý napáda jasene. Krasoň jaseňový bol zachytený vo východnom Maďarsku, neďaleko ukrajinskej hranice. Odborníci varujú, že jeho larvy poškodzujú stromy pod kôrou, prerušujú tok vody a živín a napadnuté jasene môžu postupne úplne odumrieť.
Európske lesy čelia ďalšej hrozbe. Po suchu, chorobách a extrémnych výkyvoch počasia sa čoraz väčšia pozornosť venuje aj inváznym škodcom. Jedným z nich je krasoň jaseňový, latinsky Agrilus planipennis, známy aj ako emerald ash borer.
Ako informovala Európska a stredomorská organizácia pre ochranu rastlín EPPO, Maďarsko potvrdilo prvý výskyt tohto škodcu na svojom území. Ide zároveň o prvé oficiálne hlásenie v Európskej únii.
Pre Slovensko je to dôležitá správa, pretože škodca sa objavil relatívne blízko nášho regiónu a odborníci ho považujú za vážnu hrozbu pre jasene.
Zachytili ho v pasci
Prvý potvrdený nález v Maďarsku pochádza z 9. júna 2026. Jeden exemplár škodcu zachytili vo feromónovej pasci v obci Beregsurány vo východnom Maďarsku, v regióne Észak-Alföld.
Pasce v tejto oblasti prevádzkuje Výskumný ústav lesov Univerzity v Šoproni. Identitu škodcu následne potvrdilo Národné referenčné laboratórium pomocou molekulárneho PCR testu.
Po potvrdení nálezu maďarské úrady sprísnili monitoring. V okolí rozmiestnili ďalšie pasce a začali kontrolovať hostiteľské rastliny, najmä jasene rodu Fraxinus. Status škodcu v Maďarsku je zatiaľ označený ako prechodný, podliehajúci opatreniam a sledovaniu.
Strom ničí zvnútra
Krasoň jaseňový je malý kovovo zelený chrobák. Na prvý pohľad nemusí pôsobiť nebezpečne, no problémom sú najmä jeho larvy. Tie sa vyvíjajú pod kôrou jaseňov, kde si vyhrýzajú chodbičky.
Práve tieto chodbičky poškodzujú vnútorné pletivá stromu. Jaseň potom nedokáže správne prijímať a rozvádzať vodu a živiny. Strom postupne slabne, presychá, stráca korunu a v prípade silného napadnutia môže odumrieť.
Odhalenie škodcu býva náročné. V počiatočných fázach môže napádať vyššie časti koruny, kde si človek zmeny nemusí všimnúť. Medzi varovné signály patria presychajúce konáre, rednutie koruny, poškodená kôra a typické výletové otvory v tvare písmena D.
Doletí aj niekoľko kilometrov
Dospelé jedince sa živia listami a počas teplých slnečných dní sú najaktívnejšie. Dokážu preletieť aj niekoľko kilometrov, čo zvyšuje riziko prirodzeného šírenia v krajine.
Ešte väčším problémom však môže byť šírenie s pomocou človeka. EPPO pri hodnotení rizík upozorňuje, že na dlhšie vzdialenosti sa podobné škodce môžu presúvať najmä prostredníctvom dreva, palivového dreva, dreveného obalového materiálu či rastlinného materiálu.
Preto je dôležité sledovať nielen lesy, ale aj obchod s drevom a presuny materiálu z oblastí, kde sa škodca vyskytuje.
Prečo je to problém aj pre Slovensko?
Na Slovensku zatiaľ výskyt krasoňa jaseňového potvrdený nebol. To však neznamená, že riziko je zanedbateľné. Maďarský nález ukazuje, že škodca sa posúva bližšie k strednej Európe.
Jasene pritom patria medzi dôležité dreviny v krajine, v mestách aj pri vodných tokoch. Ak by sa škodca rozšíril, nešlo by len o problém lesníkov. Dotknúť by sa mohol aj parkov, alejí a zelene v obciach.
V Severnej Amerike spôsobil krasoň jaseňový rozsiahle škody a prispel k odumieraniu miliónov jaseňov. Práve preto ho európske úrady sledujú veľmi pozorne.
Čo si všímať na stromoch?
Majitelia pozemkov, samosprávy aj lesníci by si mali všímať najmä jasene, ktoré náhle slabnú, presychajú alebo majú poškodenú kôru. Varovným znakom môžu byť aj spomínané otvory v tvare písmena D, prípadne kľukaté chodbičky pod odlupujúcou sa kôrou.
Ak by sa podozrivý výskyt objavil, odborníci odporúčajú kontaktovať príslušné orgány ochrany rastlín alebo lesníkov. Pri inváznych škodcoch je totiž kľúčový čas. Čím skôr sa nový výskyt zachytí, tým väčšia je šanca obmedziť jeho šírenie.
