Citlivé detektory vedeckých teleskopov a hviezdne kamery na družiciach čelia okamžitému zničeniu. Silné umelé svetlo z obežnej dráhy môže čoskoro preťažiť a nenávratne spáliť drahú pozemskú aj vesmírnu optiku.
Americké úrady totiž oficiálne odklepli projekt, ktorý rozhneval vedeckú obec aj širokú verejnosť. Píše o tom portál The Conversation.
Federálna komisia pre komunikáciu (FCC) schválila komerčný test obrieho vesmírneho zrkadla. Zariadenie má vysielať slnečné lúče na vybrané miesta na Zemi počas hlbokej noci. Tento krok vyvoláva vážne obavy o ľudské zdravie.
Proti tomuto rozhodnutiu ostro vystúpila medzinárodná organizácia DarkSky International, ktorá zastupuje tisícky ochrancov tmavej oblohy po celom svete.
Osvetlenie nočnej krajiny naruší prirodzené biorytmy rastlín, zvierat a ľudí. Záblesky pri neustálom natáčaní zrkadiel môžu navyše oslepovať pilotov v kokpitoch lietadiel či vodičov na diaľniciach.
Oblohu ovládne komerčné slnko na objednávku
Súkromná technologická spoločnosť Reflect Orbital získala vládne povolenie na vypustenie testovacieho satelitu s názvom Earendil-1. Družica bude odrážať slnečné žiarenie do špecifických oblastí na zemskom povrchu s priemerom približne päť kilometrov. Celý systém vyžaduje mechanickú zmenu nasmerovania každé štyri minúty.
Firma sa na trhu prezentuje pod značkou „the sunlight company“. Jej dlhodobé plány rátajú s masívnym komerčným rozširovaním. Do roku 2035 chcú manažéri prevádzkovať sieť s viac ako 50-tisíc podobnými zrkadlovými aparátmi. Službu plánujú predávať poľnohospodárskym podnikom, záchranným zložkám alebo priemyselným gigantom.
Štátny regulátor protesty svetových astronómov kompletne ignoroval. Úradníci v oficiálnom vyjadrení stroho uviedli, že „riziká škôd uvedené v spise týkajúce sa solárneho reflektora spoločnosti Reflect Orbital nesúvisia s úlohou komisie pri povoľovaní používania rádiofrekvenčného spektra.“
Inštitúcia dokonca vydala prelomový dokument, v ktorom situáciu otvorene nazvala pojmom „Záplava spektra pre divné vesmírne veci“. Priznáva v ňom, že aktivity na nízkej obežnej dráhe sa vymykajú kontrole. „Čo bolo kedysi sférou vedeckej fantastiky,“ píše sa v správe FCC, sa dnes stáva realitou, keďže americké korporácie presúvajú do kozmu výrobu liekov, stavajú súkromné obytné stanice či organizujú robotické lety na Mesiac.
Satelity padajú ako žeravý kovový dážď
Masívny nárast orbitálneho biznisu so sebou prináša aj drahé hotely pre miliardárov, reklamu na nebi či vesmírne pohreby spopolnených pozostatkov. Táto hustá prevádzka si však vyberá daň v podobe znečistenia ovzdušia. Tisíce aparátov po skončení životnosti cielene zhoria v plynovom obale Zeme.
Týmto krokom sa do ovzdušia uvoľňuje obrovské množstvo kovových usadenín. Predbežné vedecké analýzy ukazujú, že hromadné spaľovanie starej techniky drasticky mení chemické zloženie atmosféry a poškodzuje ozónovú vrstvu.
Problém nedokážu vyriešiť ani novovznikajúce projekty na zachytávanie kozmického smetia. Odpad po odtiahnutí z orbity skončí opäť vo forme kovových trosiek padajúcich na zemský povrch.
Medzinárodné spoločenstvo doteraz nevyriešilo otázku, kto preberie právnu zodpovednosť za prípadné škody na majetku alebo úmrtia civilistov.
Muskove družice takmer ochromili misiu Artemis II
Spoločnosť SpaceX v súčasnosti prevádzkuje na nízkej dráhe už takmer 11-tisíc funkčných družíc Starlink. Každý nový aktér v kozmickom priestore musí svoje kroky priamo koordinovať s manažmentom Elona Muska, inak hrozia fatálne zrážky.
K vážnemu incidentu a tesnému priblíženiu došlo napríklad v decembri 2025, kedy sa Starlink takmer zrazil s čínskym satelitom.
Preplnená obloha výrazne komplikuje aj prestížne štátne programy. Štart historickej lunárnej misie Artemis I v roku 2022 a nedávny let Artemis II v roku 2026 museli inžinieri napasovať do presne vypočítaných časových štrbín.
Rakety čakali na základe prepočtov na voľný koridor, aby nezasiahli prechádzajúce Muskovo flotilové pole.
Tento stav naráža na medzinárodné dohody. Zmluva o vonkajšom vesmíre z roku 1967, pod ktorú pridali podpisy Spojené štáty, Čína aj Rusko, jasne definuje, že „kozmický priestor nepodlieha národnému privlastneniu si na základe nároku na suverenitu, prostredníctvom využívania alebo okupáciou.“
Súčasná dominancia jedinej súkromnej korporácie podrobuje tento historický dokument reálnej právnej skúške.
Energetické lúče smažia vtáky za letu
SpaceX v priebehu tohto februára požiadal úrady o bleskové schválenie ďalšieho jedného milióna družíc pre nové orbitálne AI dátové centrá. FCC žiadosť prijala v rekordnom tempe.
Globálna vedecká komunita dostala len 30 dní na nasimulovanie dopadov, hoci disponovala neúplnými parametrami o zložení a hmotnosti aparátov.
Konkurenčné firmy okamžite zareagovali štyrmi vlastnými projektmi s desiatkami tisíc satelitov. Musk na to promptne odpovedal novou požiadavkou na ďalších 100-tisíc prístrojov na vzájomné prepojenie dátových uzlov.
Mnohé z týchto gigantických projektov sa snažia o takzvaný greenwashing, kedy sa prezentujú ako čisté zdroje energie. Sťahovanie solárneho prúdu na Zem prostredníctvom vysokoenergetických tokov však predstavuje ekologické riziko.
Tieto lúče dokážu lokálne meniť atmosférickú chémiu a okamžite zabíjajú vtáctvo či voľne žijúcu zver, ktorá do nich omylom vletí. Okolo pozemných prijímačov navyše vzniknú striktné bezletové zóny pre civilné lietadlá.
Koncept vesmírnej energie funguje ako čistý len dovtedy, kým sa kompletne prehliadajú environmentálne náklady spojené s výrobou, štartmi a hromadným horením satelitov nad našimi hlavami.
