Surová ropa na svetových trhoch prudko zdražela a dosiahla štvortýždňové maximum. Lodné trasy v Perzskom zálive sa totiž premenili na bojovú zónu.
Ceny okamžite reagujú na prudkú vojenskú eskaláciu. Severomorská ropa Brent vyskočila o dve percentá a usadila sa na hodnote 84,98 dolára za barel. Píše o tom The Guardian.
Americká ľahká ropa WTI rástla podobným tempom na úroveň 79,79 dolára. Ešte predchádzajúci deň pritom Brent zaznamenal masívny nárast o takmer desať percent. Podľa ekonómov sa opäť spustilo rýchle odpočítavanie do vyčerpania globálnych zásob ropy.
Obrovskú paniku na burze vyvolal priamy útok na prepravné kapacity. V ománskych teritoriálnych vodách zasiahli iránske protilodné strely dve plavidlá. Podľa oficiálneho vyhlásenia Spojených arabských emirátov išlo o riadené rakety s plochou dráhy letu, ktoré zasiahli ich vlastné tankery.
Útok v južnom koridore dôležitej námornej tepny neostal bez obetí. Jeden člen posádky prišiel o život. Ďalších osem ľudí utrpelo zranenia. Britské stredisko pre námorný obchod potvrdilo, že incident vyradil dve lode.
Holandská prepravná spoločnosť neskôr spresnila, že k útoku došlo neďaleko ománskeho pobrežia v Arabskom mori.
Donald Trump vyhlasuje blokádu a zavádza mýto
Donald Trump reagoval na situáciu okamžite. Americký prezident oznámil, daňou za útoky bude úplná námorná blokáda iránskych lodí v zálive. Podľa informácií od Centrálneho velenia armády USA začne toto prísne opatrenie platiť v utorok o šestnástej hodine washingonského času.
Washington týmto krokom od základu mení doterajší prístup k financovaniu bezpečnosti v celom regióne. Hormuzský prieliv zostane podľa vyhlásenia Bieleho domu otvorený „s Iránom alebo bez neho“, no zadarmo to už nebude.
Novú faktúru dostane každé jedno prechádzajúce plavidlo. Trump plánuje uvaliť na všetky lode v prielive poplatok vo výške 20 percent z hodnoty. Vybrané peniaze majú štátu pokryť kompletné náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany týchto námorných trás.
Teherán takýto plán odmieta akceptovať. Spojené spoločné vojenské velenie Iránu vyhlásilo, že Američania nemajú žiadne právo rozhodovať o budúcnosti tejto vodnej cesty.
Intervenciu cudzej moci armáda na svojom území nepripustí. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí odkázal do Washingtonu, že strážcom strategického prielivu zostane Teherán navždy.
Vojenská odplata zasiahla iránske základne
Vojenská akcia priamo v teréne okamžite sprevádzala tieto diplomatické vyhlásenia. Americká armáda uskutočnila už tretiu nočnú vlnu náletov na iránske ciele za sebou.
Útočné bezpilotné lietadlá USA bombardovali námornú základňu v prístavnom meste Bandar Abbás. Podľa dostupných správ z noci zahynuli pri útokoch najmenej traja ľudia. Americké centrálne velenie zverejnilo letecké zábery, ktoré zachytávajú presný moment zásahu vojenských pozícií.
Počas tejto bojovej operácie americké sily vôbec prvýkrát úspešne nasadili tri hladinové útočné drony Corsair vyvinuté spoločnosťou Saronic Technologies na likvidáciu iránskych ponorkových dokov, píše portál gulfnews.com.
Explózie otriasli viacerými oblasťami. Miestne iránske médiá informovali o výbuchoch nielen v Bandar Abbáse, ale aj na ostrovoch Kiš, Kešm a Abú Músá v Perzskom zálive. Rany sa ozvali hneď po tom, ako Pentagon potvrdil spustenie novej operácie.
Do konfliktu sa zapájajú aj ďalšie krajiny. Irán tvrdí, že úspešne zasiahol americkú vojenskú základňu na území Jordánska. Dillí takisto nestojí bokom. India si oficiálne predvolala iránskeho diplomata, aby vyjadrila ostrý protest proti ohrozeniu civilnej lodnej dopravy.
Konflikt vyvolal bombový útok na letisko
Lietadlá jemenskej vlády za podpory Saudskej Arábie len o deň skôr bombardovali letisko v meste Saná. Toto územie momentálne kontrolujú povstalci z hnutia Húsíovcov.
Nálet bol priamou reakciou na iránsku snahu dopraviť do mesta lietadlo s húsíovskou delegáciou. Tá sa vracala z Teheránu z pohrebu zosnulého iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího.
K dramatickej situácii sa vyjadril aj pakistanský premiér Šehbáz Šaríf. Na sociálnej sieti X odsúdil predchádzajúce útoky namierené proti Saudskej Arábii a označil ich za zavrhnutiahodné činy. Podľa jeho slov ide o hrubé narušenie suverenity kráľovstva, ktoré ničí stabilitu celého regiónu.
Islamabad sa pritom dlhodobo snaží vystupovať ako hlavný sprostredkovateľ medzi Washingtonom a Teheránom. Pakistan pravidelne hostí zahraničné delegácie a odovzdáva správy medzi oboma tábormi.
Izrael zatiaľ oficiálne určil termín nových parlamentných volieb na október. Pôjde o vôbec prvú možnosť občanov odovzdať hlasy od teroristických útokov hnutia Hamas z jesene 2023.
