Slovensko je podľa medzinárodného projektu V-Dem druhou najpolarizovanejšou krajinou Európy, hneď za Maďarskom a tesne pred Španielskom.
Zistenie predstavili predstavitelia DEKK Inštitútu v novej štúdii s názvom Polarizácia a Antisystém 2026. Informuje o tom agentúra TASR.
Dáta pochádzajú z prieskumu agentúry Focus na vzorke 1200 ľudí, ktorý sa realizoval od 2. októbra do 9. novembra 2025.
Hádky prenikajú aj do rodín
Najčastejšie ľudia prerušujú kontakt kvôli politickým alebo hodnotovým rozdielom s priateľmi – uviedlo to 14,5 percenta opýtaných.
Desať percent respondentov prerušilo kontakt s iným členom rodiny a 9,9 percenta s kolegom v práci, pričom 3,1 percenta uviedlo, že prestalo komunikovať s vlastnými rodičmi.
Napriek tomu väčšina spoločnosti si takéto rozchody nepripúšťa – 66,7 percenta respondentov uviedlo, že kvôli odlišnému názoru nikdy neprerušilo kontakt s človekom, s ktorým sa predtým stýkalo.
Podiel tých, ktorí sa kvôli politike odstrihli od blízkych, sa však podľa autorov štúdie zvyšuje.
Rozdelenie sa prejavuje aj v postoji k medzinárodnej politike: 50 percent opýtaných je nespokojných s reakciou Európskej únie na ruskú inváziu na Ukrajinu, kým 45 percent je s ňou spokojných.
Desať príčin a varovanie pred paralýzou
DEKK Inštitút identifikoval desať faktorov, ktoré prehlbujú rozdelenie spoločnosti, patrí medzi ne využívanie polarizácie ako politického nástroja, čiernobiele vnímanie sveta, ekonomická nerovnosť, zlyhávanie štátu pri zvládaní kríz a presadzovanie vlastných záujmov na úkor spoločných.
Medzi ďalšie faktory analýza radí aj reakciu na zvládanie globálnych kríz na Slovensku – migračnú krízu, pandémiu covidu-19 a vojnu na Ukrajine, polarizáciu politických elít a vyprázdňovanie umierneného stredu, šírenie dezinformácií cez sociálne siete, ako aj menej ucelenú geopolitickú identitu Slovákov v porovnaní s inými krajinami strednej Európy.
Medzi dôsledkami dlhodobej polarizácie autori štúdie uvádzajú odlev mozgov do zahraničia, zhoršené duševné zdravie obyvateľstva, nižšiu schopnosť spoločnosti spolupracovať, legislatívnu paralýzu a podkopávanie dôvery v demokratické inštitúcie.
Výskumníci upozorňujú, že extrémne polarizované spoločnosti vo svete ukazujú, že rozdelenie môže eskalovať až do fyzického násilia alebo ozbrojeného konfliktu, ako sa to stalo napríklad v Iraku a Sýrii, pričom aj nezvládnutá polarizácia v bohatých rozvinutých krajinách môže viesť k násilným konfliktom, ako to dokumentujú nepokoje v Severnom Írsku.
Riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč podľa portálu Startitup.sk uviedol, že riešenie polarizácie by malo byť jednou z priorít Slovenska a najmä najvyšších predstaviteľov štátu, ktorí majú najväčší dosah na upokojenie frustrácie v spoločnosti.
Pre zachovanie stability štátu a obnovu spoločenskej súdržnosti je podľa neho potrebné, aby názorotvorní aktéri a politické elity uprednostnili kultúru skutočného dialógu a hľadania konsenzu pred prehlbovaním rozdelenia.


