Počas búrky môže byť pobyt v kúpeľni nebezpečnejší, než si väčšina ľudí uvedomuje. Hoci sa moderné domácnosti spoliehajú na plastové rozvody a elektrické ističe, lekári upozorňujú, že riziko zásahu elektrickým prúdom stále existuje aj v interiéri.
Množstvo úrazov spôsobených bleskom vzniká práve vo vnútri budov, pričom kúpeľňa patrí medzi najrizikovejšie miesta. Voda z kohútika vodí elektrinu, preto počas búrky predstavuje reálne smrteľné riziko. Sprchovanie a umývanie riadu je bezpečné až tridsať minút po poslednom hrome.
Pocit bezpečia v interiéri tak nemusí byť úplne oprávnený, keďže blesk si pri zásahu budovy hľadá najkratšiu cestu k zemi cez vodovodné a elektrické rozvody. Informuje o tom portál Koktejl.
Prečo je kúpeľňa riziková?
Blesk môže pri údere do domu alebo jeho blízkosti prejsť cez kovové a vodivé časti inštalácií. Aj moderné plastové potrubia neodstraňujú riziko úplne, keďže voda obsahuje minerály a elektrinu vedie.
„Elektrina sa ľahko pohybuje po potrubí, a keď na konci vedenia hľadá únik, môže doslova preskočiť a zasiahnuť osobu, ktorá sa práve sprchuje alebo drží kohútik,“ vysvetlil doktor Christopher Bacoli.
Ani bývanie v bytovkách neznamená úplnú ochranu. Hoci moderné budovy majú bleskozvody, pri priamom zásahu sa elektrický náboj rozvádza konštrukciou a môže ohroziť elektrické aj vodovodné systémy.
Manipulácia so spotrebičmi či kontakt s vodou počas búrky tak zostáva rizikový.
Kedy je bezpečné sa sprchovať?
Najrizikovejšie sú momenty tesne pred búrkou a po jej skončení. Blesk môže udrieť aj do vzdialenosti 16 kilometrov od jadra búrky.
„Ak počujete hrom, znamená to, že ste v dosahu. Aby ste boli úplne v bezpečí, zdržte sa sprchovania, kúpania a umývania riadu aspoň 30 minút od momentu, keď zaznie posledné zahrmenie,“ radí lekár.
Ak dôjde k zásahu človeka, ide o život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú pomoc. „Telesné otvory, ako sú oči, uši a ústa, sú pre blesk oveľa ľahším vstupným bodom než prechod cez hrubú lebečnú kosť,“ poznamenal doktor Bacoli.
Medzi najvážnejšie následky patria:
- zástava srdca
- zástava dýchania
- poškodenie nervovej sústavy
- vážne popáleniny tkanív
Ako sa správať počas búrky?
Lekári odporúčajú počas búrky obmedziť kontakt s vodou a elektrickými spotrebičmi a vyhnúť sa sprchovaniu či umývaniu riadu aspoň pol hodiny po poslednom zahrome.
Rovnako nebezpečné je zdržiavať sa vonku v otvorenom priestore alebo ležať na zemi, keďže tým rastie riziko zásahu elektrickým prúdom z pôdy.
Keď organizmus reaguje na zmeny v ovzduší
Schopnosť organizmu reagovať na zmeny počasia sa označuje ako meteosenzitivita. Niektorí ľudia sú na výkyvy vonkajšieho prostredia mimoriadne citliví a ich telo dokáže reagovať ešte predtým, ako sa zmena počasia naplno prejaví.
Najčastejšie ide o obdobie pred búrkou, prudké ochladenie, náhle oteplenie alebo dni s vysokou vlhkosťou vzduchu. Práve vtedy sa objavujú bolesti hlavy, pocit tlaku v spánkoch, únava či problémy so sústredením. Vedci predpokladajú, že za časť týchto ťažkostí môžu zmeny atmosférického tlaku, ktoré ovplyvňujú citlivé nervové štruktúry v oblasti hlavy a ciev, píše portál Akcniceny.cz.
Atmosférický tlak dokáže organizmus poriadne potrápiť
Jedným z hlavných podozrivých je kolísanie tlaku vzduchu. Pred príchodom frontu alebo búrky často dochádza k jeho poklesu, čo môže ovplyvniť fungovanie ciev a nervového systému. Mnohí ľudia vtedy opisujú nepríjemný tlak za očami, pocit zvierania v spánkoch alebo bolesť v oblasti čela. Niektorí sa sťažujú aj na zhoršenú koncentráciu, malátnosť či zvýšenú citlivosť na svetlo a hluk.
Nie je preto náhoda, že mnohí ľudia hovoria o tom, že „cítia búrku v kostiach“ alebo že ich hlava upozorní na zmenu počasia skôr než predpoveď.
