Bratislavská zoo otvorila v stredu 22. apríla novú kapitolu svojej existencie. Areál v Mlynskej doline sa stal domovom dvoch vzácnych obyvateľov, ktorí do hlavného mesta pricestovali z Českej republiky.
Mladý pár rysa ostrovida úspešne zvládol transport a začína si zvykať na svoje nové pôsobisko pod Karpatmi. Píše o tom aj portál bratislavskenoviny.sk.
Cesta týchto šeliem bola naplánovaná do posledného detailu. Mladá samica pricestovala zo Zoo Děčín, zatiaľ čo jej nový partner dorazil zo Zoo Hlboká nad Vltavou.
Odborníci ich spojili s jasným zámerom. Majú vytvoriť geneticky silný základ pre budúce generácie týchto fascinujúcich zvierat.
Zuzana Dzurdzíková z marketingového oddelenia potvrdila, že návštevníci čoskoro uvidia oba prírastky v plnej kráse. Tento krok však nie je náhodný. Zoo sa ním aktívne zapája do medzinárodného záchranného programu, ktorý má ambiciózne ciele presahujúce brány areálu.
Moderné zázemie pripomína špičkové európske zariadenia
Prípravy na príchod rysov trvali mesiace. Už minulý rok v zoo dokončili veľkorysý a moderný výbeh. Svojimi parametrami a rozlohou sa vyrovná najlepším európskym zariadeniam svojho druhu. Práve toto nové zázemie bolo podmienkou na to, aby sa inštitúcia mohla stať súčasťou programu na záchranu rysa ostrovida.
Príchod mladých šeliem vyvolal aj logistické zmeny medzi pôvodnými obyvateľmi. Jeden z doterajších rysov už našiel svoj domov v maďarskom Miškovci. Druhý jedinec nateraz zostáva v blízkosti výbehu vlkov. V úzkej spolupráci s koordinátorkou chovu mu odborníci aktuálne hľadajú najvhodnejšie pôsobisko v inej zoologickej záhrade.
Rys ostrovid je najväčšia mačkovitá šelma žijúca na našom kontinente. V lesných ekosystémoch plní neoceniteľnú funkciu „zdravotnej polície“. Udržuje prirodzenú rovnováhu a dbá o to, aby prírodné prostredie zostalo vitálne a zdravé.
Symbol divočiny bojuje s nelegálnym lovom
Pre mnohých Slovákov je tento dravec symbolom nespútanej divočiny a národným dedičstvom. Napriek jeho obľube u verejnosti však v lesoch čelí vážnym hrozbám. Nelegálny lov stále zamedzuje jeho prirodzenému pohybu smerom na západ a bráni osídľovaniu nových území.
Okrem pytliactva šelmy ohrozuje aj strata ich prirodzeného prostredia. Moderné zoo sa preto menia na vedecké centrá a genetické banky. Ich poslaním je vrátiť ohrozené druhy tam, kde boli v minulosti vyhubené alebo kde ich počty klesli na kritickú úroveň.
Reintrodukcia, teda spätné vypúšťanie zvierat do voľnej prírody, patrí k najťažším nástrojom modernej ochrany prírody. Zoologické záhrady sa takýmto spôsobom pokúšajú liečiť rany v biodiverzite, ktoré na Slovensku aj v Európe zanechal človek.
Úspešný odchov v Bratislave by mohol znamenať nové jedince pre lesy, ktoré rysa stratili.
Riaditeľ upozorňuje na limity záchranných programov
Riaditeľ zoo Matej Dobšovič však zostáva v otázke záchrany druhu realistom. Upozorňuje, že samotné vypúšťanie zvierat zo zajatia problém dlhodobo nevyrieši. Ak nebudú v krajine vznikať prepojené územia s prísnym režimom bez zásahu človeka, snaha odborníkov nebude mať dostatočný efekt.
„Tieto programy nedokážu dlhodobo riešiť problémy spôsobené ľudskými zásahmi do prírody a pokiaľ nebudú vznikať ďalšie územia vzájomne prepojené v bez-zásahovom režime, nebudú mať dostatočný efekt,“ vysvetlil Dobšovič.
