Nový paleontologický objav z Balkánu môže výrazne zamiešať doterajšie predstavy o pôvode človeka. Fosílie staré približne 7,2 milióna rokov naznačujú, že najstarší predkovia človeka sa nemuseli vyvinúť výlučne v Afrike, ale mohli mať korene aj v Európe.
Tím vedcov z Národného múzea prírodnej histórie v Sofii pod vedením Nikolaja Spassova analyzoval stehennú kosť nájdenú v lokalite Azmaka pri bulharskom Chirpane. Výsledky, publikované v časopise Palaeobiodiversity and Palaeoenvironments, pripisujú tento nález druhu Graecopithekus, ktorý by mohol predstavovať jedného z najstarších známych hominínov.
Kľúčovým znakom vývoja človeka je schopnosť chodiť vzpriamene. Doteraz sa za najstaršieho bipedálneho hominína považoval Sahelanthropus z Afriky, pričom podobné znaky vykazoval aj Orrorin z Kene. Nová analýza však naznačuje, že prvé náznaky bipedalizmu sa mohli objaviť skôr, a to mimo Afriky.
Skúmaná kosť vykazuje kombináciu znakov typických pre štvornohé aj dvojnohé pohybovanie. Vedci poukazujú napríklad na tvar krčka stehennej kosti či jej vnútornú štruktúru, ktorá sa viac podobá človeku než stromovým opiciam. CT analýza odhalila aj asymetrické spevnenie kostného tkaniva, čo je typické pre organizmy pohybujúce sa vzpriamene.
Dôležitým argumentom je aj starší nález z Grécka – spodná čeľusť pripisovaná rovnakému druhu. Analýza ukázala čiastočne zrastené korene zubov, čo je znak charakteristický pre hominínov, no nie pre dnešné šimpanzy. Kombinácia týchto znakov posilňuje hypotézu, že nejde o náhodný nález, ale o evolučne významný druh.
Presťahovaná kolíska ľudstva
Objav zároveň spochybňuje tradičnú predstavu o Afrike ako jedinej kolíske ľudstva. Podľa vedcov mohlo prostredie Balkánu v období neskorého miocénu pripomínať savanu, ktorá poskytovala vhodné podmienky pre prechod na vzpriamenú chôdzu. Otvorená krajina umožňovala lepší rozhľad, efektívnejšie hľadanie potravy aj včasné spozorovanie predátorov.
Významnú úlohu mohli zohrávať aj klimatické zmeny. Počas tzv. messinskej salinitnej krízy došlo k vysychaniu Stredozemného mora a ústupu lesov, čo nútilo živočíchy prispôsobovať sa novým podmienkam. Práve v takomto prostredí mohol vzpriamený postoj prinášať evolučnú výhodu.
Vedci zároveň upozorňujú na migrácie cicavcov medzi Európou a Afrikou v období pred 8 až 5,5 miliónmi rokov. Balkán mohol slúžiť ako významná migračná križovatka, pričom niektoré druhy sa mohli presunúť do Afriky a podieľať sa na ďalšom vývoji hominínov. Nie je vylúčené, že aj Graecopithekus patril medzi tieto migrujúce populácie.
Podľa vedcov tento druh predstavuje prechodný článok medzi stromovým spôsobom života a plne vyvinutou bipedálnou chôdzou. Kombinuje znaky oboch spôsobov pohybu, čo z neho robí dôležitý prvok v evolučnom reťazci. Výskum však pokračuje a definitívne závery zatiaľ neexistujú. Ďalšie nálezy z Balkánu by mohli pomôcť presnejšie objasniť, kde a ako sa začal vývoj človeka a či bude potrebné prepísať doterajší príbeh jeho pôvodu.
