K prepichnutiu plátna došlo v priebehu niekoľkých sekúnd. Hoci si strážnik v sále podozrivé správanie dieťaťa všimol a okamžite zasiahol, poškodeniu diela už nedokázal zabrániť.
Prekvapivý a mimoriadne nešťastný incident ochromil permanentnú expozíciu prestížneho izraelského múzea v Jeruzaleme.
Ikonické surrealistické majstrovské dielo od belgického maliara Reného Magritta s názvom „Zámok v Pyrenejach“ (The Castle of the Pyrenees) vážne poškodil maloletý návštevník.
Strážnik nedokázal zabrániť skaze
Ako píše The Times of Israel, chlapec, ktorý bol v múzeu na prehliadke so svojou rodinou, z neznámych dôvodov priniesol do výstavných priestorov borovicovú šišku a priamo pred zrakmi verejnosti ňou prederavil plátno nesmiernej historickej hodnoty.
K incidentu došlo podľa vyhlásenia personálu múzea pred niekoľkými týždňami. Mladý chlapec počas prechádzky vonkajšími priestormi inštitúcie zdvihol zo zeme v tamojšej záhrade sôch obyčajnú šišku. Následne s ňou vošiel do vnútornej galérie a počas nestráženej chvíle začal neuvážene tlačiť ostrý hrot šišky proti vystavenému obrazu.
K prepichnutiu plátna došlo v priebehu niekoľkých sekúnd. Hoci si strážnik v sále podozrivé správanie dieťaťa všimol a okamžite zasiahol, poškodeniu diela už nedokázal zabrániť.
Chceli sprostredkovať autentický zážitok
Vzácny obraz z roku 1959 nebol chránený žiadnym bezpečnostným sklom, vitrínou a ani samostatným alarmom, ktorý by reagoval na priblíženie.
Vedenie múzea totiž dlhodobo presadzuje filozofiu, podľa ktorej chcú návštevníkom sprostredkovať čo najautentickejší zážitok z umenia a umožniť im dostať sa k dielam tak blízko, ako je to len možné. V tomto konkrétnom prípade však mladý hosť prekročil všetky hranice.
Vzácny obraz museli z výstavnej siene okamžite zvesiť a momentálne sa nachádza v rukách popredných odborníkov v konzervačných laboratóriách múzea. Riaditeľka oddelenia reštaurátorských laboratórií Sharon Tagerová pre izraelský denník Haaretz potvrdila, že proces komplexnej obnovy umeleckého diela potrvá minimálne niekoľko týždňov.
Rozdiel návštevníci nerozpoznajú
Tagerová podrobnejšie objasnila, že celý proces reštaurovania je nesmierne precízna a detailná práca. Odborníci musia najprv jemne zaceliť samotnú textúru poškodeného plátna. Následne budú pod mikroskopom vrstvu po vrstve ošetrovať nanesenú olejovú farbu tak, aby sa zachovala pôvodná štruktúra Magrittových ťahov štetcom.
Podľa jej slov bude výsledok natoľko dokonalý, že pre bežné oko návštevníka bude po znovuuvedení takmer nemožné odhaliť, že obraz bol niekedy mechanicky poškodený.
Obraz „Zámok v Pyrenejach“ zobrazuje masívnu, obrovskú skalu, na ktorej vrchole sa týči kamenný hrad. Táto skala sa surrealisticky vznáša v jasnom modrom nebi nad rozbúrenou morskou hladinou. V Izraelskom múzeu visí nepretržite od roku 1985 a patrí k najfotografovanejším objektom galérie.
Malo slúžiť ako clona
Zaujímavosťou je, že toto dielo vzniklo pôvodne na priamu objednávku. Malo slúžiť ako rafinovaná „clona“, ktorá by zakryla neatraktívny priemyselný výhľad z okna newyorskej kancelárie prominentného právnika a milovníka umenia Harryho Torczynera, ktorý bol autorovým blízkym priateľom.
Belgický maliar a jeho židovský mecenáš Torczyner, ktorý pred nacistami utiekol z Belgicka do USA, sa stretli v roku 1957. Torczyner vnímal vznášajúcu sa skalu s pevnosťou ako symbol neotrasiteľnej nádeje, ktorá prekoná akékoľvek životné búrky.
„Dielo Zámok v Pyrenejach sa hrdo a majestátne vznáša. Je nádherné… a nedotknuté! Vlny zo Severného mora mi prinášajú čerstvý vzduch a radosť,“ napísal nadšene Torczyner po tom, čo mu Magritte obraz doručil.
Natrvalo ho daroval múzeu
Umelecké dielo zdobilo stenu Torczynerovej pracovne takmer dvadsať rokov a do iných galérií ho požičiaval iba vo výnimočných prípadoch. V roku 1985, pri príležitosti dvadsiateho výročia založenia Izraelského múzea, sa ho však majiteľ rozhodol natrvalo darovať štátu Izrael.
„Dnes Zámok v Pyrenejach opúšťa moju kanceláriu a smeruje do Jeruzalema. Absolvuje ďalšiu cestu časom a priestorom. V Jeruzaleme sa tento zámok pripojí k ďalším magickým skalám, vežiam a historickým múrom,“ vyhlásil pred vyše štyridsiatimi rokmi Torczyner.
Netušil však, že o desiatky rokov neskôr sa k týmto magickým prvkom nečakane pridá aj jedna jeruzalemská borovicová šiška.
