Vzťahy medzi USA a Čínou sa opäť dostali do centra svetovej politiky. Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom v Pekingu ukázalo, že aj napriek diplomatickým gestám zostáva vzťah dvoch najväčších ekonomík sveta napätý a plný rozporov.
Trump pricestoval do Pekingu po siedmich rokoch v čase, keď sa globálne pomery výrazne zmenili. Medzinárodnú scénu medzičasom poznačila pandémia covidu-19, ruská invázia na Ukrajinu aj eskalácia konfliktov na Blízkom východe vrátane napätia okolo Iránu. Zmeny nastali aj na domácej politickej scéne oboch krajín – Trump sa po štvorročnej prestávke vrátil do Bieleho domu, zatiaľ čo Si Ťin-pching si v roku 2022 upevnil svoju pozíciu bezprecedentným tretím mandátom na čele komunistickej strany, pripomenul denník Pravda.
Amerického prezidenta počas návštevy sprevádzala silná delegácia vrátane ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ministra obrany Peta Hegsetha a viacerých podnikateľov, medzi nimi aj Elon Musk. Po rokovaniach Trump označil stretnutie za „mimoriadne produktívne“ a vyzdvihol srdečné prijatie zo strany čínskeho vedenia.
Trump ocenil vrelé privítanie od čínskych detí. Zdroj: X/India Today Global
Za diplomatickými vyhláseniami sa však skrýva oveľa komplexnejší obraz. Analytici upozorňujú, že Trump dlhodobo kombinuje osobnú diplomaciu s tvrdým ekonomickým a bezpečnostným prístupom. Počas svojho prvého funkčného obdobia zaviedol clá na čínsky tovar, obmedzil technologickú spoluprácu a otvorene označil Peking za hlavného strategického konkurenta Washingtonu. Podľa odborníka Jagannatha Pandu tak priateľská rétorika automaticky neznamená zmiernenie rivality.
Ekonomické súperenie
Jednou z hlavných tém rokovaní bola ekonomika. Biely dom informoval, že obe strany diskutovali o rozšírení prístupu amerických firiem na čínsky trh, ako aj o podpore čínskych investícií v Spojených štátoch. Zazneli aj návrhy na posilnenie energetickej spolupráce – Peking údajne zvažuje zvýšenie dovozu americkej ropy, čím by znížil svoju závislosť od strategicky citlivých oblastí, akou je Hormuzský prieliv.
Bezpečnostné otázky však zostávajú kľúčovým zdrojom napätia. Lídri sa síce zhodli, že Irán by nemal vlastniť jadrové zbrane, no oveľa citlivejšou témou je Taiwan. Čína ho považuje za súčasť svojho územia, zatiaľ čo USA udržiavajú s ostrovom úzke vzťahy vrátane vojenskej podpory. Práve Taiwan je často označovaný za najpravdepodobnejší bod, kde by mohlo dôjsť k priamemu konfliktu medzi veľmocami.
Si Ťin-pching počas rokovaní varoval pred tzv. Thukydidovou pascou, teda scenárom, v ktorom rastúca moc jednej krajiny vyvolá konflikt s etablovanou veľmocou. Tento koncept preslávil politológ Graham Allison, pričom vychádza z diel antického historika Thukydidesa o peloponézskej vojne. Čínsky líder zároveň naznačil, že vzostup jeho krajiny nemusí byť v rozpore s americkou víziou „Make America Great Again“.
Podľa analýz Council on Foreign Relations sa rivalita medzi USA a Čínou postupne presúva z ideologickej roviny do praktickejších oblastí, ako sú technológie, obchod, výroba či geopolitický vplyv. Trump má tendenciu vnímať tento konflikt skôr cez ekonomické ukazovatele, ako sú obchodné deficity alebo priemyselná konkurencia, než ako ideologický zápas medzi demokraciou a autoritárstvom.
Zároveň jeho dôraz na osobné vzťahy s lídrami vnáša do americkej zahraničnej politiky prvok nepredvídateľnosti. Kým Peking môže Trumpovu rétoriku chápať ako taktiku, spojenci USA ju často vnímajú ako zdroj neistoty. Podľa expertov to môže mať dopad aj na finančné trhy, ktoré citlivo reagujú na signály o smerovaní americkej politiky.
Stretnutie v Pekingu tak neprinieslo zásadný prelom, ale skôr potvrdilo, že vzťahy medzi dvoma globálnymi mocnosťami zostávajú balansovaním medzi spoluprácou a rivalitou. Obe strany síce deklarujú záujem o stabilitu, no zásadné rozpory najmä v otázkach bezpečnosti a geopolitického vplyvu pretrvávajú. Budúci vývoj tak bude závisieť nielen od diplomatických rokovaní, ale aj od širších globálnych udalostí, ktoré môžu tento krehký balans kedykoľvek narušiť.
