Tím z New York University (NYU) prináša do neistoty vedeckú exaktnosť. Nová štúdia naznačuje, že odpoveď na duševné utrpenie koluje v našom obehovom systéme.
Stačí sledovať, ako rýchlo starnú určité zložky našej imunity.
Vedci zamerali pozornosť na monocyty. Ide o typ bielych krviniek, ktoré stoja v prvej línii obrany organizmu. Ako píše portál Science Daily, ich stav odráža celkovú kondíciu tela aj mysle. Práve v nich sa skrýva biologický kód depresie.
Stovky žien odhalilo pravdu v žilách
Tím pod vedením profesorky Nicole Beaulieu Perez analyzoval dáta od 440 žien. Výskumná vzorka bola mimoriadne pestrá. Zahŕňala 261 žien žijúcich s HIV a 179 žien bez tejto diagnózy. Demografický profil účastníčok zahŕňal 38 % Afroameričaniek a 48 % žien hispánskeho pôvodu v skupine s HIV.
Priemerný chronologický vek účastníčok bol približne 42 rokov. Ich biologický vek však rozprával úplne iný príbeh. Ten určujú takzvané epigenetické hodiny. Vedci použili pokročilý proces, aby izolovali jedinečný vplyv monocytov a očistili ho od vplyvu bežného kalendárneho veku.
Dáta zverejnené v odbornom periodiku The Journals of Gerontology potvrdili, že u žien s depresiou monocyty starnú výrazne rýchlejšie. Tento proces nie je náhodný. Je priamo prepojený s vnútorným prežívaním človeka.
Tradičné hodiny v diagnostike zlyhávajú
Štúdia priniesla prekvapivý súboj dvoch diagnostických metód. Vedci porovnali klasické Horvathove hodiny, ktoré merajú starnutie naprieč tkanivami, s novým modelom „MonoDNAmAge“. Kým tradičný Horvathov model pri detekcii depresie úplne zlyhal, monocytové hodiny zasiahli cieľ.
Zrýchlené starnutie monocytov bolo silne spojené s nesomatickou sférou depresie (p=0.018). To znamená, že krvný test nereaguje na fyzickú únavu, ale na hlboké emocionálne stavy. Najsilnejšia väzba sa objavila pri anhedónii (p=0.007), čo je neschopnosť prežívať radosť.
Podobne citlivo reagoval test na pocity beznádeje a vnímanie vlastného zlyhania. Tieto neviditeľné symptómy zanechávajú na bielych krvinkách nezmazateľnú stopu, ktorú lekári dokážu identifikovať už v laboratóriu.
Imunitné bunky starnú pod tlakom beznádeje
Depresia nie je jednotvárna diagnóza. Každý pacient ju prežíva inak. Niekto nemôže vstať z postele pre vyčerpanie. Iný funguje navonok normálne, ale vo vnútri cíti len čiernu dieru.
Práve túto neuchopiteľnosť pomáha riešiť nový objav. Biologické testy doteraz v psychiatrii prakticky neexistovali. Monocyty však reagujú špecificky na kognitívne symptómy.
Chronický zápal, spoločenská stigma a neustály stres tvoria toxický koktail. Krvný test by mohol včas odhaliť, že sa niečo deje. Ešte predtým, než človek upadne do úplnej izolácie. Cieľom je zachytiť varovné signály včas, aby sa zabránilo devastačným následkom.
Precízna medicína mení smer
Tento objav otvára dvere k personalizovanej liečbe. Každý organizmus potrebuje iný prístup. Krvný obraz by mohol lekárom napovedať, ktorý typ liečby bude u konkrétneho človeka úspešný.
Cesta do klinickej praxe ešte nejaký čas potrvá. Je potrebné vykonať ďalšie testy na širšej populácii. Vízia je však jasná. Spojiť subjektívnu skúsenosť pacienta s objektívnym výsledkom z laboratória.
„To, čo sa meria, sa dá riadiť,“ dodáva autorka štúdie Nicole Beaulieu Perez. Biologický rámec by mohol výrazne uľahčiť život miliónom ľudí.
