Myšlienka, že by ľudia na Slovensku pracovali až do sedemdesiatky, sa ešte pred niekoľkými rokmi zdala ako vzdialená predstava. Dnes však odborníci upozorňujú, že takýto scenár už vôbec nie je nereálny.
Dôvodom sú zmeny v určovaní dôchodkového veku, ktoré sa po novom odvíjajú od toho, ako dlho sa obyvatelia Slovenska dožívajú. To znamená, že ak sa bude priemerná dĺžka života predlžovať, bude sa postupne posúvať aj vek odchodu do penzie.
Dôchodkový vek sa už neurčuje podľa pevného stropu
Ešte do konca roka 2022 platilo, že maximálny vek odchodu do dôchodku bol zastropovaný na úrovni 64 rokov. Tento systém však prestal platiť a nahradil ho mechanizmus, ktorý reaguje na demografický vývoj. O tom, v akom veku budú jednotlivé ročníky odchádzať do dôchodku, rozhodujú údaje o strednej dĺžke života.
Štatistický úrad SR priebežne vyhodnocuje, ako sa mení priemerné dožitie mužov a žien narodených od ročníka 1967. Získané údaje následne odovzdáva ministerstvu práce, ktoré určí dôchodkový vek pre konkrétny ročník.
Momentálne je známy vek odchodu do dôchodku pre ľudí narodených v roku 1968. Tí budú mať nárok na starobný dôchodok vo veku 64 rokov a 2 mesiace. O ročníku 1969 sa rozhodne až v priebehu roka 2027, keď budú k dispozícii nové štatistické údaje.
Ako uviedlo STVR, podľa odborníkov ide o systém, ktorý bude prirodzene reagovať na ďalšie predlžovanie života. Ak sa obyvatelia Slovenska budú dožívať vyššieho veku, bude sa zvyšovať aj hranica odchodu do dôchodku. Práve preto sa čoraz častejšie objavujú odhady, že v budúcnosti môže byť bežný odchod do penzie až okolo sedemdesiateho roku života.
Niektorým ľuďom však zákon umožňuje znížiť si dôchodkový vek. Platí to pre rodičov, ktorí vychovali deti.
Zníženie dôchodkového veku funguje podľa jednoduchých pravidiel:
- za každé vychované dieťa sa vek odchodu do dôchodku skracuje o šesť mesiacov,
- maximálne možno získať zníženie o 18 mesiacov,
- výhoda sa týka najviac troch vychovaných detí,
- konečný dôchodkový vek vždy určí ministerstvo práce na základe platných údajov.
Sedemdesiatka už nemusí byť len teória
Demografický vývoj naznačuje, že Slovensko čaká výrazné starnutie populácie. Práve preto odborníci upozorňujú, že súčasný systém bude viesť k ďalšiemu posúvaniu dôchodkového veku. Ak by sa mal zachovať dnešný podiel seniorov, ktorí budú mať nárok na starobný dôchodok, bolo by podľa odhadov potrebné zvýšiť vek odchodu do penzie až na 70 rokov približne do roku 2055.
Takýto scenár síce zatiaľ neplatí, no vychádza z dlhodobého vývoja populácie. V praxi to znamená, že každá ďalšia generácia môže odchádzať do dôchodku neskôr ako tá predchádzajúca. Mechanizmus totiž automaticky zohľadňuje predlžovanie života a nepracuje s pevne stanovenou vekovou hranicou.
Pre mnohých ľudí preto bude čoraz dôležitejšie sledovať, aké rozhodnutia sa budú týkať ich ročníka narodenia. Dôchodkový vek už nebude rovnaký pre všetkých, ale bude sa určovať individuálne podľa pravidiel platných pre jednotlivé generácie.
Predčasný dôchodok a úvahy o výnimkách
Nie každý dokáže pracovať až do riadneho dôchodkového veku. Aj preto zostáva zachovaná možnosť požiadať o predčasný starobný dôchodok. Tú môžu využiť poistenci, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky.
Predčasný dôchodok je možné získať najmä v týchto prípadoch:
- po odpracovaní 40 rokov,
- alebo najviac dva roky pred dovŕšením riadneho dôchodkového veku.
Diskusia pokračuje aj o zamestnancoch, ktorí vykonávajú mimoriadne náročnú prácu. V minulosti mali niektoré profesie možnosť odchádzať do dôchodku skôr. Dnes sa opäť hovorí o tom, že by podobný systém mohol fungovať najmä pri rizikových povolaniach.
Ide predovšetkým o zamestnania, pri ktorých sú pracovníci dlhodobo vystavení extrémnemu chladu alebo vysokým teplotám, silným vibráciám či karcinogénnemu prostrediu. Inšpiráciou môže byť model fungujúci v Českej republike, kde sú podobné výnimky v určitých prípadoch možné.
Zavedenie skoršieho dôchodku pre vybrané profesie však nebude jednoduché. Ministerstvo práce upozorňuje, že Slovensko musí pri takýchto zmenách postupovať opatrne aj vzhľadom na záväzky voči Európskej komisii. Ak by nové pravidlá neboli v súlade s podmienkami plánu obnovy, krajine by mohli hroziť finančné sankcie alebo strata časti eurofondov.
