Výraznú snahu o medzinárodné uznanie helénskych koreňov tejto polievky momentálne vyvíja reštaurátor Dimitri, podľa ktorého je legitímne chrániť ich kulinárske dedičstvo.
„Spolu s kultúrnym centrom v Solúne sme predložili veľmi podrobnú dokumentáciu, naším cieľom je ochrániť polievku a zapísať ju do Národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Grécka,“ dodáva majiteľ gréckej reštaurácie Dimitri Tsarouchas.
Písomné dôkazy z osmanskej éry
Grécka strana navyše vyťahuje historický argument najťažšieho kalibru. Tvrdí totiž, že zmienky o praotcovi dnešného receptu na pacu možno vystopovať už v staroveku, konkrétne v slávnom Homérovom epose Odysea, čo by znamenalo tisícročnú tradíciu predkov.
Ankara však takéto ambície svojich susedov vníma ako nečakanú a neoprávnenú provokáciu. Pre Turkov je iskembe neodmysliteľnou súčasťou ich identity a kultúry.
Svoju pravdu opierajú o písomné dôkazy z osmanskej éry – konkrétne o známy cestopis zo 17. storočia, ktorý detailne dokumentuje fungovanie a obľúbenosť špecializovaných predajcov držkovej polievky priamo v uliciach vtedajšieho Istanbulu.
Dokážu to len ťažko
Tureckí majitelia reštaurácií vidia v konaní Grékov opakujúci sa vzorec správania, kedy si Atény privlastňujú overené recepty z Blízkeho východu.
„Rovnako ako baklavu a mnoho iných vecí, aj na toto si Gréci chcú robiť nároky, považujú to za svoje. Ale pravdepodobne pre nich bude ťažké dokázať to,“ pokračuje majiteľ tureckej reštaurácie Ali Turkmen.
Zatiaľ čo Atény a Ankara vedú ostrú slovnú prestrelku o to, koho kultúrna stopa je staršia a hlbšia, do hry vstupuje známe príslovie: „Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.“

Podľa viacerých nezávislých kulinárskych historikov a alternatívnych prameňov totiž skutočná domovina držkovej polievky leží o čosi severnejšie – v Maďarsku.
Popularite sa teší aj v strednej Európe
Historické záznamy naznačujú, že polievka vznikla na maďarskom území približne v 17. storočí. Počas éry Rakúsko-Uhorska sa tento výdatný robotnícky pokrm masívne rozšíril do celej strednej Európy.
Dnes je pevnou súčasťou tradičnej kuchyne nielen u našich južných susedov, ale veľkej popularite sa teší aj na Slovensku či v Česku.
Je preto celkom možné, že kým sa dve južanské veľmoci sporia pred komisiou UNESCO, skutočné korene tejto gastro-legendy majú pôvod v úplne inej časti európskeho kontinentu.



