Silné letné búrky nemusia prinášať iba riziko záplav či úderov blesku. Po období horúčav sa môže v určitých podmienkach objaviť aj menej známy jav nazývaný búrková astma. Kombinácia vysokej koncentrácie peľu, vlhkosti a prudkých vzdušných prúdov môže spôsobiť, že alergény preniknú hlbšie do pľúc a vyvolajú náhle problémy s dýchaním u veľkého počtu ľudí naraz.
Po horúcich dňoch často prichádza ochladenie sprevádzané búrkami. Práve tento prechod môže byť rizikový najmä pre alergikov a ľudí s astmou. Počas horúčav sa totiž v ovzduší zhromažďuje veľké množstvo peľu, najmä z tráv. Keď následne príde silná búrka, dažďová voda a vysoká vlhkosť môžu zmeniť vlastnosti peľových zŕn a rozbiť ich na drobné častice.
Tieto mikroskopické kúsky sú oveľa menšie než bežný peľ a dokážu preniknúť hlboko do dýchacích ciest. Vietor a turbulentné prúdenie počas búrky ich navyše môžu koncentrovať pri zemi, kde ich ľudia ľahko vdýchnu. Informuje o tom portál iMeteo.
Čo je búrková astma a prečo môže byť nebezpečná?
Búrková astma je reakcia dýchacích ciest na drobné alergénové častice, ktoré sa počas špecifických búrkových podmienok dostávajú hlboko do pľúc. Najviac ohrození sú ľudia s alergiou na peľ, predovšetkým na trávy, a pacienti s astmou.
Nebezpečné však je, že problémy sa môžu objaviť aj u ľudí, ktorí doteraz nemali diagnostikovanú astmu a poznali iba príznaky sezónnej alergie.
Medzi typické prejavy patria:
- náhla dýchavičnosť,
- pískanie alebo sipot pri dýchaní,
- tlak na hrudníku,
- silný kašeľ,
- pocit nedostatku vzduchu.
V závažných prípadoch môže dôjsť k výraznému zhoršeniu dýchania, ktoré si vyžaduje rýchlu lekársku pomoc.
Prípad z Austrálie ukázal silu tohto fenoménu
Jedna z najznámejších udalostí spojených s búrkovou astmou sa odohrala v roku 2016 v austrálskom Melbourne. Počas jednej búrky došlo k výraznému nárastu počtu ľudí s akútnymi dýchacími problémami. Záchranné služby zaznamenali tisíce návštev pohotovostí a zdravotnícky systém bol na určitý čas výrazne zaťažený.
Táto udalosť patrí medzi najvýraznejšie zaznamenané prípady búrkovej astmy a upozornila odborníkov na potrebu lepšieho sledovania tohto javu.
Hoci názov môže naznačovať opak, samotná búrka automaticky neznamená nebezpečenstvo. Na vznik búrkovej astmy musí byť splnených viacero podmienok naraz – vysoká koncentrácia alergénov vo vzduchu, vhodná vlhkosť, silné prúdenie vzduchu a prítomnosť citlivých ľudí.
Vedci zároveň skúmajú aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť vznik tohto javu, napríklad množstvo spór húb v ovzduší, znečistenie vzduchu či intenzitu meteorologických zmien.
Ako znížiť riziko počas peľovej sezóny?
Odborníci odporúčajú ľuďom citlivým na peľ sledovať aktuálne peľové správy a predpovede počasia, najmä počas období, keď sa očakávajú silné búrky.
Pomôcť môže:
- zostať v interiéri pred príchodom búrky a počas jej trvania,
- zatvoriť okná a dvere, aby sa alergény nedostali dovnútra,
- mať pri sebe predpísané lieky alebo úľavový inhalátor,
- venovať zvýšenú pozornosť prvým príznakom dýchacích problémov.
Pri náhlej a výraznej dýchavičnosti alebo pocite dusenia je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Klimatická zmena môže riziko v budúcnosti zvýšiť
Odborné štúdie naznačujú, že meniace sa klimatické podmienky môžu vytvárať prostredie priaznivejšie pre vznik búrkovej astmy. Dlhšie obdobia kvitnutia rastlín, vyššie množstvo peľu vo vzduchu a častejšie extrémne búrky môžu v budúcnosti zvýšiť pravdepodobnosť výskytu podobných udalostí.
Vedci však upozorňujú, že búrková astma zostáva pomerne vzácnym javom. Objavuje sa iba vtedy, keď sa stretne viacero špecifických podmienok naraz – od počasia až po biologickú citlivosť ľudí.
Nie je to len bolesť hlavy
K bolesti sa môže pridávať citlivosť na svetlo a zvuky, nevoľnosť či výrazná únava, ktorá človeka úplne vyradí z bežných aktivít.
Migréna sa môže vyskytnúť prakticky u kohokoľvek, no najčastejšie postihuje dospelých vo veku približne 30 až 39 rokov. Prvé záchvaty sa však môžu objaviť už v dospievaní, informuje portál Health.
Odborné zdroje uvádzajú, že významnú úlohu zohráva aj dedičnosť. Ak sa migréna vyskytuje v rodine, riziko jej vzniku je vyššie. Častejšie postihuje ženy, čo sa spája najmä s hormonálnymi zmenami.
Vyššie riziko chronických ťažkostí sa spája aj s niektorými ochoreniami, ako sú vysoký krvný tlak, obezita, cukrovka či poruchy metabolizmu tukov.
