K výskytu exotických druhov prispievajú aj drastické zmeny v krajine, masívna výsadba monokultúr (napr. eukalyptov či kukurice) a najmä prudko stúpajúce priemerné teploty, keďže Európa sa v súčasnosti otepľuje najrýchlejšie spomedzi všetkých svetových kontinentov.
V Európe sa objavil nový druh pavúka. Táto informácia rozhodne nepoteší arachnofobikov, ktorí majú z lezúcich živočíchov strach.
Portugalskí vedci totiž potvrdili prelomový a zároveň znepokojivý nález na Pyrenejskom poloostrove. V severoportugalskom meste Porto objavili nový druh prudko jedovatého pavúka – kútika čílskeho (Loxosceles laeta).
Ako píše EuroNews, ide o vôbec prvý oficiálny záznam o výskyte tohto juhoamerického druhu v regióne Iberského polostrova.
Ide o plachý druh
Hoci jeho uštipnutie dokáže spôsobiť vážne nekrózy tkaniva a v krajných prípadoch aj smrť, odborníci zatiaľ verejnosť upokojujú. Vzhľadom na skrytý spôsob života tohto prapodivného tvora je riziko pre bežných občanov nízke.
Kútik čílsky patrí k najnebezpečnejším pavúkom svojho rodu. Do Európy sa podobne ako iné invazívne druhy dostal ako čierny pasažier v dôsledku masívneho rozvoja medzinárodnej obchodnej prepravy tovaru.
Entomológ José Manuel Grosso-Silva z Múzea prírodnej histórie a vedy Univerzity v Porte však pre stanicu Euronews zdôraznil, že netreba prepadať panike.
„Ide o mimoriadne plachý druh, ktorý primárne nevyhľadáva kontakt s človekom a nemá tendenciu útočiť či hrýzť, pokiaľ sa necíti v bezprostrednom ohrození. Pravdepodobnosť, že na neho ľudia bežne narazia alebo ich uštipne, zostáva nízka. Jeho uštipnutie však dokáže na ľudskej koži napáchať fatálne škody a veľmi často vedie k vzniku rozsiahlych nekrotických lézií,“ objasňuje Grosso-Silva v štúdii, ktorú vypracoval spolu s biológom Franciscom Gilom.
Schovávajú sa v tmavých rohoch
Problémom pre vedcov zostáva skutočnosť, že kútik čílsky je vizuálne takmer na nerozoznanie od kútika stredomorského (Loxosceles rufescens). Tento príbuzný druh žije v Portugalsku už desiatky rokov.
Obidva pavúky sú rovnomerne hnedé, nemajú žiadne maskovacie sfarbenie a netkajú klasické pavučiny na vegetácii. Svoje siete si stavajú výhradne v tmavých rohoch, na stenách budov a skrytých miestach, pričom aktívne sú takmer výlučne v noci.
Hlavný anatomický rozdiel, podľa ktorého ich vedci dokážu diferencovať, spočíva v tvare hmatadiel u samcov, ktoré slúžia na rozmnožovanie. Biológovia preto nevylučujú, že pavúk je v krajine rozšírený oveľa viac, no ľudia si ho doteraz na fotografiách mýlili s jeho stredomorským príbuzným.
Lúpala sa jej koža z tela
Aké nebezpečné dokáže byť uštipnutie pavúkom z tejto čeľade, dokazuje aj prípad loxoscelizmu (syndrómu spôsobeného jedom kútikov) z roku 2023, kedy 48-ročnú ženu v mestskom parku uštipol spomínaný kútik stredomorský.
Žena dostala zásah jedom do oblasti zátylku. Spočiatku necítila žiadnu bolesť, iba mierny opuch. Počas nasledujúcich 24 hodín sa však situácia prudko zhoršila. Nastúpili kruté bolesti hlavy, horúčka, celková slabosť a na mieste rany sa objavila masívna nekróza so sčervenaním.
Toxická reakcia organizmu zašla tak ďaleko, že sa pacientke začala lúpať koža okolo očí, na stehnách, zadku a dokonca aj na sliznici úst. Z nemocnice ju prepustili vyliečenú až po 16 dňoch intenzívnej terapie.
Udomácnili sa stovky exotických druhov
Príchod kútika čílskeho do Európy nie je úplnou novinkou, no doteraz sa držal skôr v interiéroch. Vôbec prvýkrát ho v Európe zaznamenali už v roku 1972 v budove Helsinskej univerzity vo Fínsku, kde prežíval vďaka teplu z ústredného kúrenia, keďže severskú zimu vonku by neprežil.
V roku 2025 ho identifikovali aj v suteréne nemeckej Univerzity v Tübingene a neoverené správy hovoria o výskyte v Taliansku.
Podľa vedcov sa v Portugalsku úspešne udomácnilo už viac ako 300 exotických druhov hmyzu a pavúkovcov. Výrazne k tomu prispievajú drastické zmeny v krajine, masívna výsadba monokultúr (napr. eukalyptov či kukurice) a najmä prudko stúpajúce priemerné teploty, keďže Európa sa v súčasnosti otepľuje najrýchlejšie spomedzi všetkých svetových kontinentov.
Tieto faktory vytvárajú ideálne podmienky na to, aby sa teplomilné jedovaté druhy z trópov úspešne rozmnožovali a šírili ďalej na sever.
