Článok uverejnený na portály Seznamzpravy.cz pracuje s modelovým krízovým scenárom, ktorý posúva dej do januára roku 2027 a ukazuje, ako by mohla vyzerať Európa a najmä Česká republika v prípade dramatickej eskalácie vojny na Ukrajine.
Ako by to v Česku vyzeralo po páde Ukrajiny?
V tejto hypotetickej situácii sa ruská agresia posúva ešte ďalej na západ, ruské jednotky prenikajú na územie Moldavska a zároveň vytvárajú tlak na hranice Severoatlantickej aliancie. NATO v reakcii masívne mobilizuje svoje kapacity, presúva vojakov, techniku aj zásoby smerom k ohrozeným oblastiam, pričom zásadná časť tejto logistiky smeruje cez Poľsko a významná časť aj cez Českú republiku, píše Seznamzpravy.cz.
V tomto scenári sa Česko stáva kľúčovým logistickým centrom celej operácie. Jeho geografická poloha ho mení na dôležitý tranzitný priestor, kde sa vojenská technika presúva po hlavných cestách a bežná doprava je výrazne obmedzená. Obyvatelia by v takom prípade mali k dispozícii najmä vedľajšie komunikácie a štát by im odporúčal obmedziť cestovanie len na nevyhnutné minimum. Zároveň by krajina fungovala ako zázemie NATO, miesto, kde sa vojaci vracajú, pripravujú a odkiaľ sú následne vysielaní bližšie k frontovej línii.
Súčasne s tým by sa Česká republika stala cieľom rozsiahlej utečeneckej vlny. Odhady hovoria o minimálne pol milióna ľudí, ktorí by sa pokúšali v krajine zostať, pričom ďalšie skupiny by pokračovali ďalej do západnej Európy. Štát by pre nich budoval dočasné tábory, tie by však kapacitne nestačili a v rôznych regiónoch by spontánne vznikali provizórne stanové mestá. Situácia by tak vytvárala výrazný tlak na infraštruktúru aj sociálny systém.
Zároveň by sa zvyšovalo riziko hybridných útokov, najmä kybernetických a sabotážnych operácií, ktorých cieľom by bolo narušiť fungovanie krajiny a jej pozíciu logistického uzla NATO. Experti upozorňujú, že podobné scenáre nie sú len teoretické cvičenie, ale vychádzajú z reálnych predpokladov vývoja bezpečnostnej situácie v Európe. Práve preto vznikajú simulácie, v ktorých sa zapájajú odborníci zo štátneho sektora, firiem aj bezpečnostných štruktúr, aby si prakticky vyskúšali reakcie na krízové situácie.
Jedným z hlavných zistení týchto cvičení je, že štát ani súkromný sektor nie sú dostatočne pripravené na krízy takéhoto rozsahu. Problémom je slabá koordinácia medzi inštitúciami, nedostatočné právne nástroje a obmedzené možnosti štátu zasiahnuť v rôznych častiach spoločnosti, najmä pri rozsiahlych výpadkoch infraštruktúry. Firmy zas často nemajú pripravené plány pre prípady kybernetických útokov alebo logistických kolapsov a nevedia, ako postupovať voči zamestnancom v krízových podmienkach.
Odborníci zároveň upozorňujú, že príprava na takéto scenáre je čoraz náročnejšia aj kvôli spoločenskej situácii. Spoločnosť je výrazne rozdelená, čo komplikuje dosahovanie konsenzu v otázkach bezpečnosti a obrany. Politická polarizácia spôsobuje, že aj zásadné témy sa stávajú predmetom sporov, namiesto spoločného plánovania.
„Máme to nešťastie, že žijeme v rozdelenej spoločnosti. Sme rozdelení na dva proti sebe postavené tábory, ktoré sa nie sú ochotné dohovoriť vôbec na ničom,“ hovorí bývalý námestník spravodajskej služby a odborník na bezpečnosť Ján Paďourek.
Zaznieva aj kritika, že bezpečnosť sa v posledných rokoch stala politickým nástrojom, čo oslabuje schopnosť štátu prijímať rýchle a jednotné rozhodnutia. Na druhej strane však existujú aj názory, že obraz hlboko rozdelenej spoločnosti je prehnaný, keďže v praxi nevidno rozsiahle konflikty medzi skupinami obyvateľstva.
„Samozrejme si nikto z nás nepraje, aby situácia týmto spôsobom eskalovala. Musíme si ale zároveň priznať, že sme tridsať rokov verili tomu, že už nám ako Európe vlastne nič nehrozí, a teraz sa dostávame do situácie, kedy sa zdá prípadná konfrontácia stále reálnejšie a reálnejšie, „okomentoval Paďourek.
Významnú úlohu v súčasných bezpečnostných hrozbách zohráva aj digitálny priestor. Ruské spravodajské služby podľa expertov po začiatku invázie zmenili taktiku a čoraz viac využívajú neformálnych spolupracovníkov cez sociálne siete. Tí často ani netušia, že sa stávajú súčasťou koordinovaných operácií, ktoré majú za cieľ ovplyvňovať verejnú mienku alebo destabilizovať spoločnosť.
Záver analýzy sa venuje aj otázke migrácie v prípade ďalšej eskalácie konfliktu. Experti upozorňujú, že prípadná nová vlna utečencov by bola oveľa náročnejšia na zvládnutie než tá z roku 2022. Kapacity štátu aj verejná podpora sú podľa nich dnes výrazne vyčerpané a situácia by si vyžadovala úplne nové prístupy.
Odhady hovoria o miliónoch ľudí, ktorí by sa pohybovali naprieč Európou, čo by vytvorilo bezprecedentný tlak na integračné systémy jednotlivých krajín. Česká republika by podľa expertov už nedokázala opakovať rovnaký model úspešnej integrácie ako v minulosti, pretože chýbajú kapacity aj spoločenská zhoda.
Celý scenár tak upozorňuje na to, že Európa sa môže ocitnúť v situácii, kde kombinácia vojny, migrácie, kybernetických útokov a politického rozdelenia vytvorí mimoriadne zložitú krízovú realitu, na ktorú dnešné systémy nie sú plne pripravené.
