Ruská vojenská stratégia vo vojne proti Ukrajine môže vstúpiť do novej fázy. Po mesiacoch intenzívnych úderov na energetické objekty sa podľa ukrajinských bezpečnostných zložiek čoraz viac objavujú signály, že ďalším cieľom môže byť infraštruktúra spojená s vodou – od čerpacích staníc až po kanalizačné systémy.
Kým zimné obdobie prinášalo obavy najmä z výpadkov elektriny a kúrenia, s príchodom leta sa pozornosť presúva k zásobovaniu pitnou vodou. Práve to by podľa portálu Kyiv Independent mohlo byť ďalším nástrojom tlaku na civilné obyvateľstvo.
Zmena frontu: voda ako strategický cieľ
Ukrajinská vojenská rozviedka HUR upozorňuje, že ruské sily môžu cielene zasahovať objekty, ktoré zabezpečujú prístup k vode vo väčších mestách. Podľa jej analýz nejde len o fyzické ničenie infraštruktúry, ale o širší plán oslabiť civilnú odolnosť. Ak by boli rozsiahlejšie narušené dodávky vody, dôsledky by sa prejavili okamžite – od hygienických problémov až po tlak na nemocnice, školy či domácnosti. Podobné scenáre podľa ukrajinských expertov môžu vytvárať sociálnu frustráciu a zvyšovať vnútorné napätie v krajine.
Obavy Kyjeva nie sú len hypotetické. V posledných týždňoch došlo k zásahom objektov, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s vodohospodárskou sieťou. V Charkovskej oblasti bola poškodená vodná nádrž, v Záporožskej oblasti zas technológia určená na opravu poškodeného potrubia. Hoci nejde o rozsiahle zničenie celého systému, analytici upozorňujú, že podobné zásahy môžu byť testovaním slabých miest.
Podobný scenár Ukrajina zažila už v januári, keď ruské útoky na Kyjev spôsobili simultánne výpadky elektriny aj vody vo viacerých častiach mesta, pripomína Reuters.
Bez elektriny nie je ani voda
Vodárenská infraštruktúra je pritom úzko naviazaná na energetický systém. Bez elektriny nefungujú čerpacie stanice, úpravne vody ani kanalizačné siete. Práve preto útok na energetiku často automaticky znamená aj zásah do zásobovania vodou.
Tento problém potvrdzuje aj Medzinárodný výbor Červeného kríža, ktorý dlhodobo upozorňuje, že poškodzovanie civilnej infraštruktúry vrátane vodných zdrojov môže mať katastrofálne humanitárne dôsledky. Útoky na objekty nevyhnutné pre prežitie civilistov sú pritom podľa medzinárodného práva zakázané.
Kachovská priehrada ako varovanie
Ukrajina už má skúsenosť s tým, čo znamená kolaps vodného systému vo vojnových podmienkach. Zničenie Kachovskej priehrady v roku 2023 spôsobilo jednu z najväčších ekologických katastrof vojny. Okrem masívnych záplav prišli stovky tisíc ľudí o stabilný prístup k vode a zásadne sa narušilo zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy.
Podľa odborných analýz išlo o udalosť, ktorá ukázala, aké devastujúce následky môže mať zničenie vodnej infraštruktúry nielen pre obyvateľov, ale aj pre životné prostredie.
Systém funguje na hrane
Ukrajinské vodárenské podniky fungujú už dlhší čas pod extrémnym tlakom. Opravy poškodených potrubí, nedostatok náhradných dielov, finančné výpadky a personálne vyčerpanie vytvárajú systém, ktorý je čoraz zraniteľnejší. Experti upozorňujú, že bez investícií do záložných zdrojov energie a decentralizovaných riešení bude čoraz ťažšie zabezpečiť stabilné dodávky vody pri ďalších útokoch. Práve decentralizácia – menšie lokálne zdroje a rezervné systémy – sa podľa odborníkov môže stať kľúčovou obranou.
Ak sa voda stane pravidelným cieľom útokov, vojna môže vstúpiť do ďalšej humanitárnej roviny. Kým výpadok elektriny je často dočasný, dlhodobejší kolaps vodného systému môže mať omnoho vážnejšie dôsledky – od šírenia infekčných chorôb cez kolaps sanitácie až po nedostatok pitnej vody pre milióny ľudí.
Ukrajinské úrady preto varujú, že obrana kritickej infraštruktúry už dávno nie je len o elektrárňach. V nasledujúcich mesiacoch môže byť najcennejšou komoditou nie energia, ale voda.
