Ešte donedávna bolo Grécko symbolom finančných problémov v Európe. Dlhé roky sa spájalo s rekordným verejným dlhom, prísnymi úspornými opatreniami a záchrannými balíkmi od zahraničných partnerov. Situácia sa však postupne mení a rok 2026 prináša výrazný zlom.
Podľa aktuálnych údajov, ktoré zverejnila Pravda, sa pomer verejného dlhu Grécka k hrubému domácemu produktu výrazne znižuje. Kým v minulom roku dosahoval približne 145 %, tento rok by mal klesnúť na úroveň okolo 137 %. Tento pokles nie je náhodný – ide o výsledok dlhodobých reforiem a konsolidácie verejných financií.
Zaujímavé je, že od roku 2020 sa Grécku podarilo znížiť svoj dlh o viac ako 45 percentuálnych bodov. To je na pomery eurozóny mimoriadne výrazný pokrok. Krajina tak postupne opúšťa nelichotivú pozíciu najzadlženejšieho člena menovej únie.
Dôležitú úlohu v tomto vývoji zohráva aj splácanie starých záväzkov. Grécko plánuje tento rok splatiť približne sedem miliárd eur z pôžičiek, ktoré získalo v rámci prvého záchranného balíka. Tento krok pomáha znižovať celkovú dlhovú záťaž a zároveň posilňuje dôveru investorov.
Nový „líder“ dlhu: Taliansko preberá štafetu
Zatiaľ čo Grécko svoje financie postupne stabilizuje, na opačnom konci rebríčka sa objavuje iná veľká ekonomika – Taliansko. Práve ono by sa malo v roku 2026 stať krajinou s najvyšším dlhom v eurozóne.
Podľa plánov talianskeho ministerstva financií sa pomer verejného dlhu k HDP zvýši zo 137,1 % v roku 2025 na približne 138,6 % v roku 2026. Tento nárast znamená, že Taliansko prekoná Grécko a dostane sa na prvé miesto v rebríčku zadlženosti.
Vývoj v Taliansku má pritom pomalšie tempo zlepšovania ako v prípade Grécka. Od roku 2020 sa mu podarilo znížiť dlh len o približne 17 percentuálnych bodov, čo je výrazne menej v porovnaní s gréckym pokrokom.
Do budúcnosti sa síce očakáva mierna stabilizácia a postupný pokles dlhu, no ten bude veľmi pozvoľný. Prognózy naznačujú, že:
- v roku 2027 sa dlh udrží okolo 138,5 % HDP
- v roku 2028 mierne klesne na 137,9 %
- v roku 2029 by sa mohol dostať na približne 136,3 %
Aj napriek týmto plánom však zostáva Taliansko krajinou s najväčšou dlhovou záťažou v eurozóne.
Ako je na tom zvyšok Európy a Slovensko?
Pri pohľade na celkový obraz verejných financií v eurozóne vidno, že zadlženosť zostáva dôležitou témou. Priemerný pomer verejného dlhu k HDP sa zvýšil z 87 % na konci roka 2024 na 87,8 % o rok neskôr. To naznačuje, že mnohé krajiny stále zápasia s dôsledkami minulých kríz. slovensko sa s podielom niekde okolo 62 % nachádza pod priemerom EÚ.
Rozdiely medzi jednotlivými štátmi sú však výrazné. Ako uviedol Eurostat, niektoré krajiny si udržiavajú veľmi nízku úroveň dlhu, čo im dáva väčšiu flexibilitu v hospodárskej politike. Medzi najlepšie hodnotené patria:
- Estónsko
- Luxembursko
- Dánsko
- Bulharsko
Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú štáty, kde dlh výrazne presahuje hranicu 100 % HDP. Okrem Grécka a Talianska ide napríklad o Francúzsko, Belgicko či Španielsko.
Zaujímavé je, že až dvanásť členských krajín Európskej únie má dlh vyšší než 60 % HDP, čo je hranica považovaná za referenčnú v rámci európskych pravidiel.
Celkový vývoj tak ukazuje kontrast medzi krajinami, ktoré dokázali svoje financie stabilizovať, a tými, ktoré sa stále pohybujú na hrane vysokého zadlženia. Grécko sa po rokoch dostáva z najhoršieho, zatiaľ čo Taliansko preberá pozíciu štátu s najväčšou „sekerou“ v eurozóne.
