Rast cien v krajinách používajúcich euro naberá na sile a situácia začína výraznejšie ovplyvňovať aj rozhodovanie Európskej centrálnej banky. Najnovšie údaje ukazujú, že inflácia sa v máji opäť posunula vyššie, pričom za zdražovaním stoja najmä rastúce náklady na energie. Tie sú pod vplyvom geopolitického napätia, ktoré sa odráža na cenách ropy a zemného plynu.
Predbežné údaje naznačujú, že medziročný rast spotrebiteľských cien dosiahol 3,2 percenta. Ide o najvyššiu hodnotu zaznamenanú od jesenných mesiacov roku 2023. Vývoj zároveň zodpovedal predpokladom analytikov, ktorí s ďalším zrýchlením inflácie počítali. Oproti aprílu, keď inflácia dosiahla 3,0 percenta, ide o ďalší nárast. Ešte na začiatku roka sa pritom pohybovala iba na úrovni 1,7 percenta.
Energie opäť zohrávajú rozhodujúcu úlohu
Ako uviedlo investicne.sk, jedným z hlavných dôvodov zrýchľovania inflácie sú vyššie ceny energií. Európske hospodárstvo zostáva výrazne závislé od dovozu energetických surovín, a preto je citlivé na udalosti vo svete. Konflikt medzi USA a Iránom vytvoril tlak na energetické trhy, čo sa následne premietlo aj do cien, ktoré platia domácnosti a firmy.
Práve energia patrí medzi položky, ktoré dokážu ovplyvniť široké spektrum cien v ekonomike. Ak rastú náklady na ropu alebo plyn, zvyšujú sa výdavky na dopravu, výrobu aj služby. Tento efekt sa postupne prenáša na konečných spotrebiteľov.
Aktuálna situácia ukazuje niekoľko dôležitých faktov:
- inflácia sa v máji zvýšila na 3,2 percenta,
- na začiatku roka bola ešte podstatne nižšia,
- rast cien energií patrí medzi hlavné príčiny zdražovania,
- geopolitické napätie na Blízkom východe zvyšuje neistotu na energetických trhoch.
Zaujímavé je, že ešte pred vyostrením konfliktu s Iránom sa inflácia v eurozóne dočasne dostala pod hranicu dvoch percent. Následný rast cien energií však tento priaznivý vývoj rýchlo zvrátil. Ukazuje sa tak, že aj vonkajšie faktory dokážu veľmi rýchlo zmeniť smerovanie cenového vývoja v celej menovej únii.
Vývoj cien sa v jednotlivých štátoch výrazne líši
Hoci eurozóna používa spoločnú menu, inflácia sa v jednotlivých krajinách nevyvíja rovnakým tempom. Najnovšie údaje potvrdzujú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi.
Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou eurozóny, zaznamenalo mierne zmiernenie rastu cien. Medziročná inflácia tam v máji dosiahla 2,7 percenta, zatiaľ čo v apríli bola na úrovni 2,9 percenta. Tento vývoj naznačuje určité upokojenie cenových tlakov.
Odlišná situácia však nastala v Grécku a Litve. V oboch krajinách sa inflácia opäť vyšplhala nad päťpercentnú hranicu. To znamená, že tam domácnosti čelia výrazne rýchlejšiemu zdražovaniu než obyvatelia mnohých iných častí eurozóny.
Vo Francúzsku sa rast cien taktiež zrýchlil. Kým v predchádzajúcom mesiaci bola inflácia na úrovni 2,5 percenta, v máji dosiahla 2,8 percenta. Tieto rozdiely ukazujú, že spoločná menová politika musí reagovať na veľmi rozmanité ekonomické podmienky.
Napriek rozdielom medzi krajinami zostáva spoločným menovateľom fakt, že inflácia v eurozóne je stále výrazne vyššia než cieľ, ktorý si stanovila Európska centrálna banka. Tá za ideálny stav považuje dlhodobú infláciu na úrovni dvoch percent.
ECB je pod rastúcim tlakom na ďalšie sprísnenie politiky
Rast cien vytvára čoraz väčší tlak na predstaviteľov Európskej centrálnej banky. Keďže inflácia zostáva nad želanou úrovňou, očakáva sa ďalší krok smerujúci k jej obmedzeniu. Pozornosť sa preto sústreďuje na zasadnutie ECB naplánované na 11. júna.
Finančné trhy podľa údajov spoločnosti LSEG predpokladajú s veľmi vysokou pravdepodobnosťou ďalšie zvýšenie kľúčovej úrokovej sadzby. Očakáva sa posun o 25 bázických bodov. Vyššie úroky sú tradičným nástrojom centrálnych bánk na zmierňovanie inflácie, pretože môžu obmedziť dopyt v ekonomike a znížiť tlak na rast cien.
O tom, že najnovšie čísla podporujú takýto krok, hovoria aj odborníci. Carsten Brzeski z ING upozornil, že májové údaje prakticky pripravili priestor pre ďalšie sprísnenie menovej politiky. Podľa jeho hodnotenia ide o očakávaný vývoj, ktorý môže ECB utvrdiť v pokračovaní súčasného kurzu.
Samotná centrálna banka sa nachádza v situácii, keď musí reagovať na pretrvávajúce cenové tlaky. Dôležitý je najmä fakt, že inflácia sa aj po predchádzajúcich opatreniach drží nad stanoveným cieľom.
Práve rozdiel medzi aktuálnou infláciou a týmto cieľom vysvetľuje, prečo sa očakávania ďalšieho zvýšenia sadzieb v posledných týždňoch výrazne posilnili. Energetické trhy zostávajú nestabilné a eurozóna ako významný dovozca energií naďalej patrí medzi regióny, ktoré sú na podobné cenové šoky mimoriadne citlivé.
