Washington oznámil novú dohodu o prímerí medzi Izraelom a Libanonom, ktorá počíta s vytvorením špeciálnych bezpečnostných zón bez prítomnosti Hizballáhu, no radikálne hnutie hneď poslalo zástupcom oboch štátov mrazivý odkaz.
Diplomati vo Washingtone dosiahli po štyroch kolách náročných rokovaní predbežnú dohodu, ktorá má obnoviť stabilitu na Blízkom východe.
Podľa vyhlásenia amerického ministerstva zahraničných vecí plány počítajú so vznikom takzvaných pilotných bezpečnostných zón v južnom Libanone, píše BBC.
V týchto oblastiach bude platiť prísny zákaz vstupu pre všetkých ozbrojencov hnutia Hizballáh. Celú kontrolu nad týmto územím má prevziať výhradne oficiálna libanonská armáda.
Celý úspech tejto iniciatívy však závisí od splnenia tvrdých podmienok. Tou najdôležitejšou je kompletné zastavenie akýchkoľvek útokov zo strany proiránskej ozbrojenej skupiny.
Oficiálny dokument uvádza, že zúčastnené krajiny odmietli akýkoľvek pokus štátnych alebo neštátnych aktérov držať budúcnosť Libanonu ako rukojemníka. Bojovníci sa musia bezpodmienečne stiahnuť z oblastí od rieky Lítání až po samotnú hranicu s Izraelom.
Hizballáh odmieta rešpektovať rozhodnutia svetových mocností
Reakcia radikálneho krídla na seba nenechala dlho čakať a priniesla studenú sprchu pre amerických vyjednávačov. Člen politického zastupiteľstva Hizballáhu Mahmúd Kamatí otvorene vyhlásil, že žiadne oficiálne prímerie neexistuje.
Podľa jeho slov išlo v pondelok len o dohodu, ktorá mala ochrániť pred bombardovaním južné predmestie Bejrútu. Ozbrojenci preto odmietajú plniť akékoľvek záväzky z amerických rozhovorov.
Kamatí adresoval televízii BBC jasné stanovisko, v ktorom spochybnil legitimitu celého diplomatického procesu. „Myslíme si, že tieto rokovania sa nás netýkajú, ani neuznávame ich zistenia alebo rozhodnutia, pretože sme ich z princípu odmietli,“ vyhlásil predstaviteľ hnutia. Tento postoj výrazne komplikuje plány na dosiahnutie definitívneho mieru, o ktorom majú štáty opäť rokovať 22. júna.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pred novinármi neskrýval svoje očakávania od budúceho vývoja. Vyjadril nádej, že rozhovory prinesú jasný akčný plán pre bezpečnosť krajiny, ktorá už nebude závislá od vplyvu radikálnych šiitskych milícií. Spojené štáty, Veľká Británia aj Izrael pritom toto hnutie oficiálne považujú za teroristickú organizáciu.
Krvavé útoky ničia nemocničné tímy a berú životy celým rodinám
Situácia priamo na bojisku zostáva kritická a predbežné dohody neustále čelia tvrdým testom. Stredajšie izraelské nálety si v južnom Libanone vyžiadali najmenej deväť ľudských životov. Libanonské ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že rakety zasiahli aj sanitku v oblasti Šehúr, pričom na mieste zahynuli dvaja záchranári. Ďalšie auto vybuchlo len kúsok južne od hlavného mesta Bejrút.
Úrady v Bejrúte ostro skritizovali izraelskú armádu a obvinili ju z absolútneho potrhávania medzinárodným humanitárnym právom. Za posledné tri mesiace totiž pri izraelských útokoch na sanitky a lekárske zariadenia zahynulo už najmenej 128 zdravotníckych pracovníkov. Izraelská strana v minulosti tvrdila, že vozidlá slúžia na vojenské účely, no nepredložila žiadne dôkazy.
Obeťami ostreľovania sa stávajú aj civilisti z okolitých štátov. Pri nálete na oblasť Al-Húš južne od mesta Tyros prišli o život štyria Sýrčania a dvaja Palestínčania.
V obci Wardaníja zas príbuzní pochovali šesť členov jednej rodiny, ktorí zomreli po zásahu ich domu. Vojna vyhnala z domovov už viac ako milión Libanoncov, ktorí teraz prežívajú v provizórnych stanoch na nábreží v Bejrúte.
Trump stratil nervy a ostro vynadal izraelskému premiérovi
Do konfliktu musel osobne vstúpiť americký prezident Donald Trump, ktorý v zákulisí použil veľmi tvrdú diplomaciu. Trump v podcaste Pod Force One potvrdil informácie, že počas emotívneho telefonátu nazval Benjamina Netanjahua šialencom.
Prezidenta rozhneval najmä premiérov príkaz masívne bombardovať libanonskú metropolu, čo ohrozovalo širšie mierové rozhovory s Iránom.
„Bol som trochu znepokojený jeho neustálym bojom s Libanonom. V určitom okamihu som povedal: Bibi, musíme to zastaviť,“ opísal situáciu Donald Trump.
Netanjahu následne súhlasil s obmedzením útokov na Bejrút, no dodal, že armáda bude pokračovať v operáciách na juhu. Pre stanicu CNBC izraelský premiér uviedol, že išlo len o bežné taktické nezhody, aké sa stávajú aj v najlepších rodinách.
Celý konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom vypukol druhého marca, kedy Hizballáh odpálil rakety ako pomstu za zabitie iránskeho najvyššieho vodcu.
Odvtedy zahynulo v Libanone minimálne 3516 ľudí. Izrael hlási stratu 26 vojakov a štyroch civilistov.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí varoval, že ich armáda je plne pripravená obnoviť plnohodnotnú vojnu, ak Izrael opäť zaútočí na Bejrút.
