Slovenskí obyvatelia sa v poslednom období čoraz častejšie stretávajú s druhom, ktorý si pre svoj špecifický vzhľad vyslúžil temnú prezývku. Hovorí sa mu Nosferatu.
Vedecká komunita tohto živočícha označuje názvom Zoropsis spinimana. Pomenovanie priamo odkazuje na štruktúru škvŕn na jeho hlavohrudi, ktorá pamätníkom pripomína tvár upíra zo známeho nemeckého nemého filmu z roku 1922. Informuje o tom aj sita.sk.
Vizuálna stránka tohto tvora síce pôsobí hrozivo, no experti upokojujú verejnosť. Neexistuje reálny dôvod na strach. Tvor cielene nevyhľadáva konflikt a pred kontaktom s človekom radšej volí útek.
Pôvodnou domovinou tohto nečakaného hosťa sú teplé oblasti okolo Stredozemného mora. Dlhé desaťročia sa stabilne zdržiaval v Taliansku, Španielsku, Francúzsku či na Balkáne.
Miernejšie zimy a stúpajúce priemerné teploty však posunuli hranice jeho výskytu oveľa severnejšie. K migrácii výrazne prispieva aj globálna doprava tovaru. Pavúky sa dokážu nepozorovane prepravovať ukryté v zásielkach rastlín, stavebných materiáloch či v balíkoch.
Ekologické štúdie naznačujú, že klimatické zmeny prebiehajúce v strednej Európe vyvolávajú postupnú mediteranizáciu fauny. Smerom na sever sa rozširujú aj iné druhy teplomilného hmyzu, kým druhy vyžadujúce chladné a vlhké prostredie zaznamenávajú rapídny pokles.
Výskyt tohto druhu už potvrdili takmer všetci naši susedia. Stabilne žije v Rakúsku, Česku, Nemecku a Poľsku. Prvé ojedinelé nálezy hlásia ľudia už aj z územia Slovenska.
Obrovskú popularitu získal najmä v Nemecku. Od prvého záchytu v roku 2005 tam počty hlásení rástli raketovým tempom. Tamojšia ochranárska organizácia NABU zaznamenala do konca roka 2022 viac ako 25-tisíc overených pozorovaní od občanov.
Ako spoznáte nepozvaného hosťa?
Zoropsis spinimana patrí k rozmernejším zástupcom svojej ríše. Dospelý jedinec dokáže spolu s natiahnutými nohami dosiahnuť rozpätie približne 5 až 6 centimetrov.
Medzi kľúčové rozpoznávacie znaky patrí tmavohnedá kresba pripomínajúca masku na prednej časti tela. Samotný trup má svetlohnedé až béžové sfarbenie. Nohy pokrývajú tmavšie pruhy a celková stavba tela je omnoho masívnejšia než u bežných pavúkov, ktoré na Slovensku bežne stretávame.
Tento lovec sa správa úplne inak než domáca klasika. Netká si žiadne kruhové pavučiny, do ktorých by chytal potravu. Svoju korisť aktívne vyhľadáva a prenasleduje na zemi, čím pripomína spôsob lovu lovčíkov.
Vybavený je jedovými žľazami, ktoré slúžia na okamžité paralyzovanie hmyzu. Pre človeka to však nepredstavuje fatálnu hrozbu. K samotnému uhryznutiu dochádza zriedkavo. Pavúk stlačí čeľuste iba v momente sebaobrany, ak ho človek neopatrnou manipuláciou pritlačí k podkladu.
Stretnutie s jeho zubami vyvoláva lokálnu bolesť, koža v mieste rany sčervenie a objavuje sa mierny opuch sprevádzaný svrbením.
Symptómy zvyčajne vymiznú po niekoľkých hodinách. Zasiahnuté miesto stačí dôkladne umyť čistou vodou a ošetriť dezinfekciou. Odbornú pomoc lekárov je nutné vyhľadať iba v prípade silnej alergickej reakcie alebo pri problémoch s dýchaním.
Pavúky vyhľadávajú suché kúty, v prírode im konkurujú obrie lovčíky
Interiéry domov lákajú tohto tvora najmä kvôli teplu a suchu. Počas chladných mesiacov hľadá v budovách optimálne podmienky na prežitie zimy.
Najčastejšie sa usídľuje v priestoroch pivníc, garáží a technických miestností. Schováva sa za masívnym nábytkom, v rohoch stien alebo v blízkosti okenných rámov. Ľudí nevyhľadáva. V domoch loví muchy, komáre či šváby.
Ak na tohto tvora doma natrafíte, zachovajte chladnú hlavu. Na jeho bezpečné odstránenie stačí použiť obyčajný sklenený pohár. Pavúka prikryte, popod spodok opatrne presuňte tenký list papiera a následne ho živého vyneste na bezpečné miesto vonku do prírody. Jeho zabíjanie je zbytočné, keďže ide o užitočného požierača škodcov.
Slovensko má však v prírode aj ďalšieho masívneho zástupcu. Je ním lovčík mokraďový, odborne Dolomedes fimbriatus.
Tento druh obýva vlhké biotopy v blízkosti močiarov, jazier a rybníkov. Vďaka hustým chĺpkom na nohách dokáže bez problémov kráčať priamo po vodnej hladine, kde loví hmyz, larvy a výnimočne aj malé žubrienky či drobné rybky.
Rozpätie jeho tela dosahuje spolu s nohami až 7 centimetrov, čo z neho robí jedného z najväčších pavúkov na európskom kontinente.
V minulosti bol lovčík mokraďový vo viacerých štátoch kriticky vzácny kvôli systematickému vysušovaniu mokradí. Cielená obnova prírody a legislatívna ochrana biotopov však pomohla jeho návratu.
Na našom území žije v zachovaných vlhkých lokalitách, ktoré sú pod dohľadom ochranárov. Oba tieto veľké druhy plnia dôležitú sanitárnu funkciu a držia populácie dotieravého hmyzu pod kontrolou.
