Ministerstvo dopravy pripravuje novelu zákona o doprave na dráhach, ktorá má zaviesť povinné kamerové zaznamenávanie vedenia rušňov a prípadne aj priestoru pred nimi. Rezort tvrdí, že cieľom je zvýšiť bezpečnosť železničnej dopravy a získať objektívne dôkazy pri vyšetrovaní nehôd. Rušňovodiči však upozorňujú, že opatrenie môže odradiť najmä skúsených pracovníkov, ktorých už dnes na železnici chýba.
Povinné kamery v rušňoch sa majú dostať do zákona. Ministerstvo dopravy SR pripravuje novelu zákona o doprave na dráhach, ktorú chce predložiť do medzirezortného pripomienkového konania ešte v júli.
Podľa predbežnej informácie zverejnenej na portáli Slov-Lex.sk má nová úprava vytvoriť jasné pravidlá pre používanie obrazových záznamov v železničnej doprave.
Kamery by mali zaznamenávať vedenie železničného vozidla, teda prácu rušňovodiča, a v prípade potreby aj priestor pred rušňom.
Ministerstvo hovorí o bezpečnosti a vyšetrovaní nehôd
Rezort dopravy argumentuje tým, že obrazové záznamy môžu pomôcť pri objasňovaní železničných nehôd a mimoriadnych udalostí.
Využívať by sa mali najmä na:
- zisťovanie príčin nehôd,
- bezpečnostné vyšetrovanie,
- dokazovanie,
- prijímanie preventívnych opatrení,
- vyhodnocovanie konania osôb zapojených do prevádzky.
Ministerstvo upozorňuje, že práca rušňovodiča je mimoriadne zodpovedná a vykonáva sa s vysokou mierou samostatnosti. Aj individuálne pochybenie môže mať podľa rezortu vážne následky.
Práve preto chce existujúce bezpečnostné postupy doplniť o nástroj, ktorý môže priniesť presnejší obraz o tom, čo sa pred nehodou alebo počas mimoriadnej udalosti skutočne stalo.
Súčasná legislatíva výslovne neukladá železničným dopravcom povinnosť zaznamenávať obraz z kabíny rušňovodiča ani priestor pred vlakom.
Zákon zároveň osobitne neupravuje, za akých podmienok by sa takéto záznamy mohli vyhotovovať, uchovávať, sprístupňovať a používať.
Ministerstvo preto chce upraviť aj oblasť osobných údajov. Novela má riešiť rozsah spracúvaných údajov, dobu uchovávania záznamov, okruh oprávnených osôb, technické a organizačné zabezpečenie ochrany záznamov aj obmedzenie niektorých práv dotknutých osôb v nevyhnutnom rozsahu.
Rezort tvrdí, že bez takéhoto technického podkladu sú vyšetrovania často odkázané najmä na výpovede, dostupné technické údaje a nepriame dôkazy.
Verejnosť môže posielať podnety do 17. júla
Do prípravy legislatívy sa môže zapojiť aj verejnosť. Podnety a návrhy k pripravovanej novele zákona o doprave na dráhach je možné zasielať do 17. júla.
Proti spôsobu, akým rezort dopravy rieši tému kamier, sa postavili rušňovodiči.
Predseda petičného výboru rušňovodičov Matej Motyčka upozornil, že v období, keď sa pre akútny nedostatok rušňovodičov odriekajú vlaky, pôsobí takýto prístup ako zlý signál verejnosti aj zamestnancom.
Podľa neho minister dopravy Jozef Ráž pripustil, že časť starších rušňovodičov môže pre nesúhlas s kamerovým monitorovaním odísť.
Motyčka pripomína, že práve starší rušňovodiči sú kľúčoví pri výchove nových kandidátov. Jazdný výcvik budúcich rušňovodičov trvá takmer päť mesiacov a skúsení kolegovia sa na ňom priamo podieľajú.
„K ľuďom s desaťročiami praxe v akomkoľvek odbore by sa malo pristupovať s úctou. Prístup, že ak sa tu niekomu nepáči, môže odísť, nie je cestou, ako budovať stabilnú a bezpečnú železnicu. Ak o nich železnica príde, musíme sa pýtať, či nastavené opatrenia v konečnom dôsledku posilňujú bezpečnosť alebo vytvárajú nové riziká pre prevádzku,“ uviedol Motyčka.
Rušňovodiči upozorňujú aj na ekonomický dosah možného odchodu skúsených pracovníkov. Ak bude potrebné školiť viac nových rušňovodičov, zvýšia sa podľa nich aj náklady. V drvivej väčšine prípadov ich totiž nesú štátni dopravcovia financovaní zo štátneho rozpočtu.
Strata skúsených zamestnancov tak podľa petičného výboru nie je len personálnym problémom, ale aj finančnou záťažou.
Minister Ráž: Treba vážiť bezpečnosť tisícov cestujúcich
Minister dopravy Jozef Ráž tvrdí, že kamery od začiatku neboli prezentované ako populárne opatrenie.
Podľa neho však existujú štúdie zo zahraničia, ktoré preukazujú bezpečnostné prínosy kamerových systémov.
„Na to sme dostali protiargumentáciu, že nikde to tak nefunguje. Doniesli sme niekoľko štúdií z celého sveta, kde sa jednoznačne preukázalo, že kamery zafungovali a mali obrovské benefity čo do bezpečnosti,“ povedal Ráž.
Minister pripomenul aj príklad Poľska, kde už kamery v rušňoch zaviedli. Podľa jeho slov tam systém funguje a prináša výsledky.
„Dokonca kamera je za rušňovodičom, zaberá ešte oveľa viacej priestoru než sme to navrhli, že mu bude vidieť iba na ruky. Budeme sa musieť vysporiadať s týmto opatrením,“ uviedol minister.
Ráž zároveň povedal, že treba porovnať bezpečnosť tisícov cestujúcich s diskomfortom rušňovodiča. Pripustil, že opatrenie môže vyvolať nevôľu a frustráciu, najmä u starších pracovníkov, ktorí už môžu odísť do dôchodku.
Podľa ministra však bude na prevádzkovateľoch rušňov, aby sa s tým vyrovnali. Dodal, že štát im pomôže, ako sa bude dať.
ZSSK tvrdí, že postupuje podľa pravidiel
Rušňovodiči kritizujú aj spôsob, akým kamerové opatrenie zavádza Železničná spoločnosť Slovensko.
Petičný výbor tvrdí, že dopravca zmenil interný predpis bez možnosti pripomienkovania zo strany zástupcov zamestnancov, čím podľa nich mohlo dôjsť k porušeniu kolektívnej zmluvy. ZSSK to odmieta.
Hovorca spoločnosti Ján Baček uviedol, že dopravca pri príprave a zavádzaní kamier postupuje v súlade s platnou legislatívou, kolektívnou zmluvou aj internými pravidlami.
„Cieľom opatrenia nie je nahrádzať existujúce bezpečnostné systémy ani kontrolovať zamestnancov nad rámec zákonných pravidiel, ale pomôcť pri objektívnom objasňovaní okolností mimoriadnych udalostí, analýze prevádzkových situácií a ďalšom zvyšovaní bezpečnosti železničnej dopravy,“ uviedol Baček.
Podľa ZSSK bola téma telových kamier komunikovaná so zástupcami zamestnancov. Dopravca im počas prípravy poskytol dokumenty upravujúce používanie kamier a tvrdí, že účel, rozsah aj spôsob zavádzania opatrenia priebežne vysvetľuje.
Kamery podľa rušňovodičov nestačia
Petičný výbor rušňovodičov pripúšťa, že kamerový systém môže byť užitočný pri spätnej analýze udalostí.
Zároveň však upozorňuje, že sám osebe nerieši všetky príčiny železničných nehôd.
Podľa Mateja Motyčku je potrebná širšia odborná diskusia o vyšetrovaní železničných nehôd a o systémových problémoch, ktoré sa podľa neho na železnici často prehliadajú.
„Európska legislatíva vyžaduje nezávislé vyšetrovanie železničných nehôd. Nastavenie, v ktorom túto úlohu vykonáva ministerstvo dopravy, otvára otázku, či je zabezpečená nielen právna, ale aj verejnosťou vnímaná nezávislosť systému. Reforma súčasného systému by mohla napomôcť samotným vyšetrovateľom a zároveň zvýšiť transparentnosť a dôveru cestujúcich i železničiarov,“ uzavrel Motyčka.
Pripravovaná novela otvára širšiu debatu o bezpečnosti na železnici, právach zamestnancov, ochrane osobných údajov aj dôvere v spôsob vyšetrovania nehôd.
Ministerstvo dopravy tvrdí, že kamery môžu priniesť objektívnejšie dôkazy a pomôcť predchádzať ďalším mimoriadnym udalostiam. Rušňovodiči však varujú, že ak sa opatrenie zavedie bez dostatočného dialógu, môže železnici skôr uškodiť – najmä v čase, keď už dnes zápasí s nedostatkom kvalifikovaných ľudí.
