Slovensko sa aktuálne snaží upratať svoje verejné financie, no spôsob, akým to robí, vyvoláva čoraz väčšie otázniky. Hoci cieľ znížiť deficit vyzerá na prvý pohľad rozumne, odborníci upozorňujú, že samotné šetrenie nestačí. Dôležité je najmä to, akým spôsobom sa realizuje.
Plán počíta s tým, že deficit verejných financií by mal klesnúť na 2,8 % HDP do roku 2028. Problém však spočíva v tom, že ani splnenie tohto cieľa nezaručuje dlhodobú stabilitu. Slovensko čelí starnutiu populácie, čo prirodzene zvyšuje budúce výdavky. Ak sa prístup nezmení, deficit môže v budúcnosti opäť narásť a verejný dlh sa priblíži k nebezpečným úrovniam.
V praxi to znamená, že dnešné opatrenia môžu problém len oddialiť, nie vyriešiť. Štát tak riskuje, že si do budúcnosti pripravuje ešte väčší finančný tlak, ktorý pocítia nielen verejné rozpočty, ale aj bežní ľudia.
Neefektívne opatrenia a rastúci účet
Ako uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, jedným z najväčších problémov je samotná štruktúra konsolidačných opatrení. Očakávania vlády a reálny dopad sa totiž výrazne líšia. Kým plán počíta s výraznejším znížením deficitu, skutočný efekt je približne polovičný.
Navyše, časť opatrení má len dočasný charakter. To znamená, že ich bude potrebné v budúcnosti nahradiť novými krokmi. V praxi tak štát síce šetrí, no nie dostatočne efektívne. Výsledkom je, že bude musieť šetriť ešte viac.
Situáciu zhoršuje aj fakt, že značná časť úsilia ide len na vyrovnávanie nedostatkov samotného systému, nie na reálne zlepšenie stavu financií. To vytvára začarovaný kruh, v ktorom sa problémy neriešia, ale presúvajú do budúcnosti.
Vyššie dane, slabší rast a dopad na každodenný život
Konsolidačný balík je postavený najmä na zvyšovaní príjmov štátu, pričom väčšina opatrení sa opiera o vyššie dane. Veľká časť z nich zasahuje priamo prácu, čo má okamžitý dopad na ekonomiku.
Táto kombinácia prináša viacero negatívnych dôsledkov:
- firmy čelia vyšším nákladom na fungovanie,
- zamestnávanie sa stáva drahším a menej atraktívnym,
- ekonomický rast sa spomaľuje.
Zároveň sa obmedzuje priestor na investície, ktoré sú kľúčové pre budúci rozvoj krajiny. Bez nich sa ekonomika nedokáže dostatočne rozvíjať a vytvárať nové príležitosti.
Ak bude tento trend pokračovať aj v ďalších rokoch, Slovensko môže čeliť ďalšej vlne škrtov. Odhady naznačujú, že v budúcnosti bude potrebné prijať dodatočné opatrenia v hodnote približne jednej miliardy eur. To znamená ďalšie zásahy, ktoré môžu opäť dopadnúť na domácnosti aj podnikateľov.
Odborníci pritom upozorňujú, že existujú aj efektívnejšie prístupy. Tie sa zameriavajú najmä na trvalé úspory v štáte, efektívnejšie sociálne výdavky a podporu investícií. Takýto model menej zaťažuje prácu a podnikanie, čím podporuje rast a znižuje potrebu ďalších bolestivých opatrení.
