Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici vo štvrtok rozhodol v ostro sledovanej kauze kontroverzného Pamätníka spolupatričnosti v Dunajskej Strede. Sedem obžalovaných osôb spod obžaloby oslobodil s tým, že skutky podľa súdu nie sú trestným činom. Prokurátor však priamo v pojednávacej miestnosti podal odvolanie.
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, vo štvrtok (21. mája) oslobodil spod obžaloby sedem mužov — Lászlóa C., Attilu H., Olivéra I., Andreja K., Sándora P., Zoltána Z. a Ferenca Z.
Súd rozhodol: Skutok nie je trestným činom
Obžaloba ich vinila zo zločinov súvisiacich s výrobou extrémistických materiálov a z podpory či propagácie hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd.
Samosudca však dospel k záveru, že skutky opísané v obžalobe nenapĺňajú znaky trestného činu, píše TASR.
Rozhodnutie súdu zatiaľ nie je právoplatné. Prokurátor totiž podal odvolanie priamo po vyhlásení rozsudku v súdnej sieni.
O prípade tak bude rozhodovať vyšší súd.
Spor vyvolal pamätník v Dunajskej Strede
Kauza sa týka vybudovania a slávnostného odhalenia Pamätníka spolupatričnosti v Dunajskej Strede z novembra 2020. Monument v tvare štylizovanej veže so stožiarom vznikol na verejnom priestranstve a už od začiatku vyvolával silné reakcie.
Podľa obžaloby mal pamätník odkazovať na historický monument z obdobia takzvaného horthyovského Maďarska.
V deň odhalenia pamätníka bola na stožiari vztýčená maďarská vlajka na pol žrde. Vyšetrovatelia tvrdili, že symbolika stavby aj spôsob prezentácie mali pripomínať pamätník z roku 1939.
Ten bol podľa obžaloby odhalený v Dunajskej Strede počas obdobia, keď časť južného Slovenska pripadla Maďarsku po Viedenskej arbitráži.
Historický pamätník mal podľa vyšetrovateľov symbolizovať podporu revízie hraníc a návratu k pomerom spred roku 1918.
Obžaloba upozorňovala na ideológiu obdobia
Prokuratúra v prípade poukazovala aj na charakter vtedajšieho Maďarského kráľovstva v rokoch 1920 až 1944.
Podľa obžaloby išlo o režim založený na „nacionalizme, antisemitizme, antikomunizme, rasizme, militarizme, iredente a ideológii spojenej s potláčaním ľudských práv a slobôd“.
Prípad kontroverzného pamätníka dlhodobo vyvolával diskusie medzi politikmi, historikmi aj verejnosťou. Zatiaľ čo jedni ho vnímali ako symbol národnej identity a spolupatričnosti, iní upozorňovali na možné historické a ideologické odkazy spojené s obdobím horthyovského Maďarska.
