Budúcoročné voľby do Národnej rady SR sa môžu skončiť volebným patom. Tento trend naznačuje aj najnovší prieskum agentúry SCIO. Do parlamentu by sa celkovo dostalo 8 strán, dve strany súčasnej koalície posilnili svoju pozíciu. Agentúra prieskum realizovala v dňoch 1. až 4. júna 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 023 respondentov.
Ak by sa parlamentné voľby konali túto sobotu, ktorú stranu, hnutie alebo koalíciu by ste volili? Na túto otázku odpovedali respondenti v prieskume preferencií politických strán agentúry SCIO.
Prvú pozíciu si naďalej udržiava Progresívne Slovensko, ktorému by salo svoj hlas ako 18,58 % respondentov. Za ním nasleduje Smer-SD so ziskom 17,03 %. Tretiu priečku si niekoľko mesiacov drží hnutie Republika s podporou 10,97 % opýtaných.
Hranicu desiatich percent atakuje Hnutie Slovensko s podporou 9,55 %. Do parlamentu by sa dostal koaličný Hlas-SD s podporou 8 %, Sloboda a Solidarita 7,48 %, KDH so ziskom 6,19 % a nad hranicu zvoliteľnosti sa dostali aj Demokrati, ktoým by dalo svoj hlas 6,06 % voličov.
V prepočte na poslanecké mandáty by mali stranyk:
- Progresívne Slovensko 33,
- Smer-SD 31,
- Republika 20,
- Hnutie Slovensko 17,
- Hlas-SD 14,
- SaS 13,
- KDH 11,
- Demokrati 11.
V porovnaní s výsledkami májového prieskumu si pomerne výrazne polepšili dve strany súčasnej koalície – Smer-SD aj Hlas-SD, obidve približne o 1,5 percentuálneho bodu. Hlas-SD sa dokonca dostal nad hranicu 8 % po prvý raz od novembra 2025. Ani tieto výsledky však súčasnej koalícii nezaručujú väčšinu v Národnej rade, a navyše koaličná SNS by sa podľa prieskumu do parlamentu ani nedostala (3,58 %).
„Stále je to však výrazne menej, ako by potrebovali na pokračovanie vo vládnutí, a to aj s perspektívnym koaličným partnerom, hnutím Republika (10,97 %),“ skonštatoval hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.
Opozícia v zložení Progresívne Slovensko (18,58 %), Sloboda a Solidarita (7,48 %), KDH (6,19 %) a Demokrati (6,06 %) by mala dohromady 68 poslaneckých mandátov, ale bez hnutia SLOVENSKO (9,55 %) by parlamentnú väčšinu nezostavila. Pod hranicou zvoliteľnosti by totiž zostala Maďarská aliancia, ktorú by volilo 3,61 % ľudí.
Kto vyrieši volebný pat?
Koalícia ani opozícia by pri týchto výsledkoch väčšinovú vládu nezložila a volebný pat by prakticky znamenal nové voľby. Kartami môžu ešte zamiešať strany, ktoré v prieskume zostali pred bránami parlamentu. Ambíciou vrátiť sa do “veľkej” politiky sa netají Boris Kollár so svojou stranou Sme rodina, Maďarská aliancia a SNS. Zaujímavosťou je, že sa v prieskume po dlhom čase objavila aj strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko.
„Zaujímavosťou prieskumu boli spontánne odpovede niektorých respondentov smerom k strane Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, čo nás po dlhšom čase primälo zaradiť tento subjekt do modelu. V kategórii ‚iné‘ sa objavili aj odpovede typu: ‚ktorákoľvek strana, v ktorej bude Richard Sulík‘, čo predstavuje zaujímavý podnet na ďalšiu analytickú pozornosť,“ uzavrel Klus.
Prítomnosť Richarda Sulíka a Jany Bittó Cigánikovej na kandidátke môže akejkoľvek strane zlepšiť preferencie a ubrať nejakých sympatizantov z košiara SaS. Zaujímavé bude aj to, aký politický košiar si do budúcich parlamentných volieb vyberie minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). V jeho prípade je isté, že na kandidátke SNS už pre neho miesto nie je.
