Vzťahy medzi Spojenými štátmi americkými a Kubou sa opäť vyostrujú. Administratíva prezidenta Donald Trump v posledných týždňoch zvyšuje tlak na Havanu a jeho verejné vyjadrenia o možnom vojenskom zásahu vyvolávajú otázky, či ide len o tvrdú rétoriku, alebo o signál pripravovaných krokov.
Kuba pritom už dlhodobo zápasí s hlbokou ekonomickou krízou. Ostrov čelí výpadkom elektriny, nedostatku pohonných hmôt, slabšiemu cestovnému ruchu a zároveň prišiel o časť energetickej podpory z Venezuela. Práve tieto problémy podľa analytikov ešte viac zvyšujú zraniteľnosť krajiny. Informuje o tom portál Newsweek.
Americké sankcie sa ďalej rozširujú
Spojené štáty americké v poslednom období rozšírili tlak na kubánsky režim na viacerých frontoch. Okrem nových sankčných opatrení Washington pokračuje aj v obmedzovaní dodávok palív. Americká administratíva zároveň oznámila sankcie namierené proti podnikateľským aktivitám kontrolovaným kubánskou armádou, ako aj voči spoločnému projektu s Kanadou.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel reagoval ostro a nové opatrenia označil za „jednostrannú agresiu proti národu a obyvateľstvu, ktorého jedinou ambíciou je žiť v mieri“.
Portál Axios upozorňuje, že zatiaľ neexistujú jasné dôkazy o tom, že by bol vojenský útok na Kubu bezprostredný. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva dokonca tvrdí, že mu Trump počas súkromného stretnutia v Bielom dome povedal, že invázia nie je v pláne.
Napriek tomu prezident USA opakovane používa ostrý tón. V jednom z vyjadrení naznačil možnosť vyslania americkej lietadlovej lode ku kubánskym brehom a povedal, že by mohla „prísť, zastaviť asi sto yardov od pobrežia a oni povedia ďakujeme veľmi pekne, vzdávame sa“.
Marco Rubio patrí k najtvrdším kritikom Havany
Silný postoj voči kubánskej vláde zastáva aj minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorého rodina má kubánske korene.
Podľa Axiosu vyhlásil, že hospodársky model Kuba je nefunkčný a krajina sa z neho nedokáže dostať bez zásadných zmien. O kubánskom režime povedal: „jediná vec horšia ako komunista je neschopný komunista“.
Jedným z najdiskutovanejších signálov sú zvýšené spravodajské operácie americkej armády v okolí Kuba. Newsweek uvádza, že od začiatku februára americké lietadlá a drony absolvovali viac než dve desiatky misií v blízkosti ostrova. Časť operácií sa sústredila na oblasti okolo Havany a Santiaga de Cuby.
Analytici pripomínajú, že podobný nárast sledovacích aktivít bol zaznamenaný aj pred operáciami vo Venezuele či pred útokmi v Iráne.
Odborníci však upozorňujú, že rozsiahla vojenská operácia by si vyžadovala výrazne väčšie presuny síl, ktoré zatiaľ nevidno. Sebastian Arcos z Inštitútu pre kubánske štúdie pri Florida International University pre Axios uviedol, že pravdepodobnejší je obmedzený zásah na diaľku než vyslanie pozemných jednotiek.
Podľa jeho slov by cieľom takejto operácie mohlo byť „šokovať režim, narušiť vedenie a možno vytvoriť príležitosť pre nástup nového vedenia“.
