V roku 1950 sa vydala za Enéasa Alvesa da Mota, s ktorým mala päť detí. Hoci sa manželstvo v roku 1975 skončilo rozvodom a Zoraide musela v živote prekonať aj obrovské tragédie v podobe straty dvoch svojich detí, nikdy nestratila silu. Dnes žije v štvrti Tijuca so svojou dcérou Ângelou a teší sa z 9 vnúčat a 13 pravnúčat, medzi ktorými sú úspešní lekári či právnici.
Zulina de Deus Nunes (103 rokov)
Najmladšia z trojice sa narodila 4. marca 1923. Vyrastala obklopená tradičnými vidieckymi hodnotami a excelovala v precíznej výšivke a šití. V roku 1945 sa vydala za železničiara Josého Benvinda dos Santosa.
Keď však ich manželstvo stroskotalo, Zulina zostala sama so šiestimi malými deťmi a bez finančných prostriedkov. V roku 1952 sa odhodlala na odvážny krok – s dvoma staršími deťmi a kufrom plným vlastnoručných výšiviek odišla do Ria de Janeiro hľadať lepší život.
Mladšie deti dočasne nechala u rodičov a sestry Levity, kým si v metropole nevybudovala zázemie. Vďaka pomoci sestry Zoraide a neskôr aj Levity, ktorá sa k nej nasťahovala, aby jej pomohla s domácnosťou, mohla Zulina od rána do večera predávať svoje výrobky v uliciach mesta.
Nikdy nemala oficiálnu pracovnú zmluvu, vďaka poctivej drine dokázala neuveriteľnú vec, a to, že všetkých jej šesť detí získalo univerzitné vzdelanie. Dnes, vo veku 103 rokov, stále sama varí a udivuje svojou neuveriteľnou vitalitou.
Identifikácia génov
Výskumný tím pod vedením svetoznámej vedkyne Mayany Zatz z Univerzity v São Paulu aktuálne podrobuje sestry dôkladnému testovaniu. Vedci v ich krvi hľadajú špecifické ochranné gény, ktoré chránia srdce, svaly a kognitívne funkcie pred prejavmi starnutia.
Podľa genetičky zohráva dedičnosť pri dosahovaní veku nad 100 rokov oveľa zásadnejšiu úlohu než vonkajšie faktory. Výskum porovnáva storočných ľudí s tými, u ktorých sa v starobe rozvinula demencia alebo chronické choroby.
„Čím viac rodín s viacnásobnými storočnými členmi máme, tým presnejšie dokážeme tieto gény identifikovať,“ vysvetľuje Zatz. Cieľom projektu, na ktorom spolupracuje aj vedec João Paulo Guilherme, je zhromaždiť vzorky od 500 storočných Brazílčanov na vyvodenie definitívnych záverov.
Čomu vďačia za dlhovekosť?
Samotné sestry boli prostredníctvom organizácie LongeviQuest, ktorá overuje svetové záznamy o dlhovekosti, oslovené s otázkou, čomu pripisujú svoj vysoký vek. Všetky tri sa zhodli na jednoduchej rovnici, a to prirodzená strava a neustály pohyb.
„Prežili sme detstvo bez chladničky, všetko jedlo bolo čerstvé. Neustále sme plávali a chytali ryby v rieke,“ spomína najmladšia Zulina.
Zoraide zasa s úsmevom dopĺňa, že nesmierne dôležitým faktorom v ľudskom vývoji je dlhé dojčenie. Podľa šéfa LongeviQuestu Bena Meyersa však okrem silnej genetiky zohráva obrovskú rolu aj sociálny aspekt.
Sestry žijú blízko seba, majú vybudovanú pevnú sieť rodinnej podpory a vedomie, sa majú na koho obrátiť, im dodáva potrebný pokoj na sklonku ich obdivuhodných životov.
