Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa v posledných hodinách výrazne stupňuje. Podľa viacerých zdrojov stojí situácia na hrane eskalácie, pričom rozhodujúci moment môže prísť už v najbližších hodinách.
Prezident Donald Trump dal Teheránu časovo obmedzené ultimátum, ktoré vyprší v utorok večer vo washingtonského času. Hlavnou požiadavkou je opätovné otvorenie Hormuzského prielivu – kľúčovej dopravnej tepny pre globálny obchod s ropou. V prípade, že Irán neustúpi, americká strana naznačuje možnosť rozsiahlych úderov na strategickú infraštruktúru, vrátane mostov či energetických zariadení.
Podľa informácií portálu Axios patrí Trump v rámci svojej administratívy k najtvrdším zástancom konfrontačného postupu. Anonymní predstavitelia tvrdia, že jeho postoj je výrazne radikálnejší než postoje ostatných členov vlády, pričom odmietajú, že by bol ovplyvňovaný ministrami ako Marco Rubio alebo Pete Hegseth.
Súbežne s tým prebiehajú diplomatické snahy o zmiernenie napätia. Do rokovaní sa zapojili sprostredkovatelia z Pakistanu, Egypta a Turecka, ktorí sa pokúšajú nájsť kompromis medzi Washingtonom a Teheránom. Viacerí americkí predstavitelia však upozorňujú, že šanca na dohodu je momentálne nízka.
Obavy z „Matky všetkých bômb“
V prípade zlyhania diplomacie prichádza do úvahy aj použitie mimoriadne silných konvenčných zbraní. V tejto súvislosti sa spomína najmä bomba GBU-43/B MOAB, známa ako „Matka všetkých bômb“. Ide o najsilnejšiu nejadrovú bombu v arzenáli USA, ktorá bola vyvinutá začiatkom 21. storočia. Táto zbraň dokáže zasiahnuť rozsiahle územie. Ako uvádza The Telegraph, jej účinok sa prirovnáva k zničeniu niekoľkých mestských blokov, približne veľkosti desiatok futbalových ihrísk. Zhodená je z veľkých transportných lietadiel a navigovaná pomocou GPS.
V bojových podmienkach bola použitá len raz, a to v roku 2017 počas prvého Trumpovho funkčného obdobia. Cieľom útoku bola oblasť v Afganistane, kde sa nachádzali podzemné komplexy militantov z Islamského štátu. Podľa amerických údajov si operácia vyžiadala desiatky obetí medzi bojovníkmi, pričom civilné straty neboli potvrdené.
Otázka nasadenia takejto zbrane v prípade Iránu však vyvoláva obavy. Aj keď by americké sily mohli cieliť na odľahlé vojenské objekty, riziko vedľajších škôd zostáva významným faktorom.
Konečné rozhodnutie tak zostáva na prezidentovi USA. Podľa zdrojov z administratívy bude ďalší vývoj závisieť od toho, či sa podarí dosiahnuť diplomatický posun. Ak nie, napätie môže prerásť do otvorenej vojenskej konfrontácie s potenciálne vážnymi dôsledkami pre celý región.
