Michal Kaliňák (Hlas-SD) nebude kandidovať ani za predsedu Prešovského samosprávneho kraja, ani za župného poslanca. Svoj kontakt so samosprávou však prerušiť nechce. V strane Hlas-SD zatiaľ o podpore niektorého z kandidátov zatiaľ nehovorili. Spolupráca s hnutím Republika nie je na stole ani na regionálnej úrovni.
Štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Michal Kaliňák (Hlas-SD) už nechce byť ani poslancom PSK. To, či strana postaví vlastného kandidáta na župana, je zatiaľ témou diskusie v domácej politickej kuchyni. Intenzívne debatujú aj o tom, ako vyskladať koalíciu na poslancov prešovského krajského parlamentu.
“Zatiaľ čo mám informácie hlavne z médií, tak síce sa skloňujú už tri mená županov, ale so žiadnym z nich zatiaľ nevieme spojiť žiaden program alebo agendu,” povedal pre Kanal1 Michal Kaliňák.
Do regiónov sa rozbehla aj pôvodne “bratislavská” SaS. S výmenou straníckeho vedenia prišla aj nová stratégia. Liberáli posilňujú stranícke štruktúry v regiónoch a s ďalšími opozičnými stranami vytvárajú spoločné politiké bloky na podporu niektorých kandidátov.
“Chce (Branislav Gröhling) naozaj tú stranu otvoriť… Z bratislavskej strany by sa mala stať strana normálna, ktorá by mala pôsobiť aj v regiónoch. Robím pre to, čo sa dá, lebo bývam, žijem na východe a myslím si, že zmenou predsedu sa to aj pomaličky podarí,” opísal pozíciu SaS poslanec NR SR Vladimír Ledecký.
Bývalý starosta Spišského Hrhova vidí pozitívnu inšpiráciu aj v Maďarsku. Pripomína fakt, že víťaz tamojších volieb Péter Magyar odštartoval svoju predvolebnú kampaň v regiónoch a často sa tam stretával s ľuďmi.
“Ja tvrdím jednu vec, že netreba len hovoriť v politike, že som bol v regiónoch, ale treba tam chodiť spoznávať, ako ľudia žijú. Nie je to o tom, že prídem tam jedenkrát pred voľbami alebo prídem tam na nejaké stretnutie a tvárim sa, že som bol v regiónoch,” pripomenul Ledecký.
Obaja politici tvrdia, že základom úspechu v politike je nepretržitý kontakt s ľuďmi a chápanie ich problémov. Tie sú v každom regióne, okrese, meste alebo dedine iné, ale pre miestnych obyvateľov tie najdôležitejšie. Osobitným problémom sú najmenej rozvinuté okresy, ktoré stále bojujú s chýbajúcou základnou infraštruktúrou, ako je vodovod či kanalizácia.
Peniaze, reforma a 5-ročný mandát
Mestá, obce aj župy volajú po reforme verejnej správy a zmene financovania. V období konsolidácie majú napäté rozpočty a na ich fungovaní sa prejaví aj zvyšovanie cien pohonných hmôt a energií. Drahší benzín a nafta totiž ovplyvní ceny úplne všetkého.
Okrem peňazí chcú starostovia a primátori aj predĺženie ich volebného obdobia. Väčšina z nich tvrdí, že počas štvorročného mandátu nestihnú dokončiť rozbehnuté projekty. Štátny tajomník rezortu vnútra pomenoval aj ďalší dôvod.
“V tomto období sa musíme nastaviť na modernizáciu samosprávy. A na to potrebujú samosprávy čas…mali sme situáciu, keď nastupovala po reforme verejnej správy komunálna reforma, urobila sa z nej iba jedna jediná vec a to bola fiškálna decentralizácia, ktorá platí od 1.1. 2005. Ostatné zastalo,” argumentoval M. Kaliňák s tým, že pri 5-ročnom mandáte sa môže štát so starostami a primátormi dohodnúť na tom, že majú päťročný mandát, ale musia sa podieľať na reforme. Kaliňák okrem toho upozorňuje aj na financovanie reformy.
“Teraz máme v histórii EÚ prvýkrát možnosť, aby sme časť eurofondov využili na reformu, lebo každá reforma stojí peniaze,” upresnil Kaliňák.
Členské štáty EÚ budú totiž mať prvý raz možnosť využiť 30 % z celkovej alokácie eurofondov na reformy.
“Ja si myslím, že tú reformu treba urobiť a z tej reformy nám vyplynie, čo všetko treba zmeniť. Možno nám vyplynie aj to, že treba volebné obdobie predĺžiť, alebo bez tej reformy nie,” argumentoval V. Ledecký.
Ledecký vidí aj ďalšie praktické riziko – vo funkciách by mohli dlhšie ostať starostovia a primátori, ktorí napríklad nehospodárne nakladali s obecným majetkom.
“My máme nefunkčný systém, aby sme ho vedeli reálne odvolať…a ak by sme im predĺžili volebné obdobie, pre mňa je dôležité, aby sme mali reálny systém na ich odvolanie,” doplnil Ledecký.
Návrhom na zmenu dĺžky volebného obdobia starostov a primátorov sa budú poslanci NR SR venovať na aktuálnej schôdzi parlamentu. Keďže podobný návrh predložili aj poslanci SNS, koalícia sa dohodla na tom, že obidva návrhy posunie do druhého čítania a tam jednotlivé strany predložia svoje pripomienky. Vzhľadom na potrebných 90 hlasov šancu na úspech nemá ani jeden z nich.
