Slovenskom v týchto dňoch hýbe téma, ktorá sa týka každého, kto kedy pracoval. Sociálna poisťovňa začala rozposielať dlho očakávané dôchodkové prognózy.
Dokumenty majú ľuďom ukázať, koľko peňazí dostanú od štátu, keď odídu na zaslúžený odpočinok. Novinka vyvolala vlnu otázok a vášnivé diskusie na sociálnych sieťach. Píše o tom portál Pravda.
Novinka vyvolala vlnu otázok a vášnivé diskusie na sociálnych sieťach. Tento obrovský projekt štátu odštartoval 5. mája 2026 s cieľom doručiť finančné predpovede takmer 3,5 milióna poistencom.
Tento odhad budúcej penzie neobišiel ani budovu parlamentu. Poslanci začali dostávať svoje výpočty a niektoré sumy vyrážajú dych. Kým bežný občan často vidí v prognóze sumu, z ktorej má obavy, vybraní politici sa môžu tešiť na nadštandardný život. Diskusia o tom, či sú tieto čísla reálne, naberá na obrátkach.
Štát sa týmito listami snaží vyvolať u ľudí záujem o vlastnú budúcnosť. Chce, aby sme presne vedeli, čo nás čaká, kým nie je neskoro. Realita v obálkach však mnohých Slovákov skôr zaskočila. Niektorí politici sa rozhodli vyložiť karty na stôl a priznali, aké „rozprávky“ alebo „horory“ im poštár doručil.
Rekordérka z parlamentu a jej tisíce eur
Najvyššiu sumu spomedzi oslovených zákonodarcov priznala Simona Petrík z hnutia Progresívne Slovensko. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne by jej mesačný dôchodok mal dosahovať približne 2 800 eur.
Ide o sumu, o ktorej sa väčšine slovenských dôchodcov ani nesníva. Výpočet je rozdelený medzi dva zdroje príjmu.
Z prvého piliera by mala dostávať približne 2 100 eur a druhý pilier by jej mal vyniesť ďalších 703 eur mesačne. Tieto čísla vyvolali vlnu reakcií. Mnohí ľudia v komentároch upozorňujú, že takéto výpočty pôsobia až príliš optimisticky. Kritici sa pýtajú, či systém dokáže takéto penzie v budúcnosti skutočne utiahnuť.
Petrík však nie je jediná, kto vidí v systéme vysoké čísla. Práve rozpor medzi tým, čo sľubuje papier a čo vidia ľudia dnes v peňaženkách, spôsobuje najväčšie napätie. Prognózy sú totiž nastavené na rôzne ekonomické scenáre, ktoré sa v priebehu nasledujúcich dekád môžu dramaticky zmeniť.
Krajčí našiel v systéme zmiznuté roky
Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí dostal svoju prognózu v modernejšej podobe – elektronicky do e-mailovej schránky. Hoci ho samotné doručenie prekvapilo, obsah správy vyvolal skôr pochybnosti o spoľahlivosti štátnych databáz. Jeho výpočet ukázal sumu 1 700 eur mesačne.
Tento balík peňazí sa skladá z 1 200 eur z prvého piliera a zvyšných 500 eur mu má generovať súkromné sporenie v druhom pilieri. Skutočný problém však nastal pri pohľade na odpracované roky. „Mám tam započítaných necelých dvadsať rokov, pritom by som ich mal mať asi dvadsaťosem,“ uviedol poslanec.
Tento fakt upozorňuje na obrovskú slabinu celého systému. Ak nesedia dáta o dĺžke práce u poslanca, rovnaký problém môžu mať tisíce bežných zamestnancov.
Keď sú výpočty skôr na smiech
Skepticizmus neskrýva ani Pavel Ľupták, ktorý patrí do skupiny okolo Rudolfa Huliaka. On sám už oficiálne poberá starobný dôchodok a realita je na míle vzdialená od tisícových predstáv niektorých kolegov. Jeho mesačný príjem od štátu je 721 eur.
K celému projektu prognóz sa stavia veľmi kriticky. „Niektoré tam vyšli úplne smiešne, tak už neviem, kde sa stala chyba v počítači,“ vyhlásil. Podľa neho sú tieto odhady skôr matematickou hrou než reálnym prísľubom. Vidí v tom zlyhanie techniky alebo zle nastavené algoritmy, ktoré nekorešpondujú s realitou slovenského trhu práce.
Kým Ľupták už svoju penziu dostáva, Roman Michelko zo SNS na svoju obálku stále čaká. Termín doručenia je nastavený do konca mája, takže dokument by mal byť už na ceste.
Financie v rukách žien a neistota v roku 2026
Úplne iný prístup zvolil Miroslav Radačovský. Vo veku 72 rokov by mal mať finančné záležitosti dávno vyriešené, no priznal, že o svojej prognóze nemá ani tušenie. Všetky poistky a dôchodky má pod palcom jeho manželka. Podľa neho totiž každá žena dokáže hospodáriť lepšie ako muž.
Napriek tomu, že odborníci apelujú na zvýšenie povedomia o penziách, časť staršej generácie dôveruje skôr rodinnému zázemiu než štátnym výpočtom.
Zasielanie prognóz splnilo minimálne jeden cieľ – ľudia sa o svoje dôchodky začali intenzívnejšie zaujímať.
