Slovenských poľnohospodárov trápi sucho aj osud európskych peňazí, ktoré k nim prúdia cez PPA. V tomto turbulentnom čase prekvapila aj rezignácia predsedu SPPK Andreja Gajdoša. Jeho nástupca tvrdí, že konanie ohľadne akreditácie PPA a Gajdošovho odchodu spolu absolútne nesúvisia.
Komoru slovenských poľnohospodárov a potravinárov povedie Emil Macho. Kompetencie prevzal po odchode dnes už bývalého predsedu Andreja Gajdoša. Staronový predseda najsilnejšej stavovskej organizácie poľnohospodárov na Slovensku by ju (podľa stanov) mal viesť nasledujúci rok, teda do najbližšieho volebného zhromaždenia. Na funkciu v riadnom volebnom období však kandidovať neplánuje.
“Máme medzi sebou aj v predstavenstve, aj medzi samotnými poľnohospodármi v našich regiónoch dostatok skvelých mladých, ambicióznych poľnohospodárov, pre ktorých určite bude cťou viesť Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru,” vysvetlil pre Kanal1 Macho.
Viac ako meno nového predsedu poľnohospodárov naprieč Slovenskom trápi extrémne sucho. Meteorológovia to aprílové označili za najhoršie za uplynulých vyše 140 rokov.
“Už to aj bežní občania musia vidieť, že zažívame obrovský deficit zrážok. Slovensko je postihnuté nehovorím, že historickým, nazvem to dramatickým suchom. A keď sa niečo nestane, to znamená, že nám rádovo v dňoch, respektíve týždňoch nenaprší, tak Slovensko a stredná Európa bude postihnutá neúrodou,” upozornil Macho.
Sucho môže ovplyvniť výnosy obilia
Šéf SPPK jedným dychom dodáva, že v praxi to znamená, že obilia v Európe alebo vo svetových bilanciách bude dostatok. Len my v stredoeurópskom regióne ho budeme mať menej. Pri takomto stave by sa nemala meniť ani jeho cena a udržať by sa mala na rovnakej úrovni.
“My budeme mať nižšie výmery a nebude nám nič iné ostávať a tieto peniaze si potom pýtať od Európskej komisie alebo od jednotlivých národných vlád,” vysvetlil pre Kanal1 predseda SPPK.
Klimatické zmeny kladú dôraz nielen na výber plodín vhodných na pestovanie v jednotlivých regiónoch, ale aj možnosti zavlažovania. V tejto oblasti máme ako krajina obrovský potenciál, ktorým sú závlahové systémy. Tie poľnohospodári plánujú do budúcna rozvíjať.
“Tie závlahy je niečo, na čom bude slovenské poľnohospodárstvo do budúcna určite stáť, lebo v rámci klimatickej zmeny, závlahy budú zohrávať zásadnú úlohu,” priblížil Emil Macho.
Poľnohospodári predpovedajú, že bez zavlažovania si nedopestujeme ani také plodiny, ako sú kukurica, cukrová repa, karfiol, zemiaky, mrkva či petržlen.
Poľnohospodársku produkciu a jej ceny budú ovplyvňovať aj zásoby a ceny hnojív. 30 – 40 % celosvetovej produkcie najpoužívanejšieho hnojiva – močoviny pochádza z krajín v Perzskom zálive. Pre pretrvávajúci vojenský konflikt v oblasti fabriky, ktoré močovinu vyrábajú, buď nevyvážajú alebo sú odstavené.
“Samozrejme, že to má vplyv potom na cenu tej močoviny, ktorá dosahuje historické maximá. Bavíme sa o cenách pomaly 900 € za jednu tonu,” skonštatoval Macho.
Ak máte na barbera, máte aj na potraviny
Predseda SPPK pripomína, že väčšina poľnohospodárov tento rok hnojila ešte hnojivami, ktoré nakúpili za pôvodné ceny. Hnojivá, ktoré napríklad Duslo Šaľa vyrába tento rok z podstatne drahšieho plynu, budú používať až v budúcej sezóne. A to bude mať vplyv aj na ceny.
“To znamená jeseň a budúca jar a tam sa to prejaví,” povedal Macho.
Predseda SPPK tak potvrdil prognózu Národnej banky Slovenska, že inflácia z blízkovýchodného konfliktu sa prejaví až v čase. V tomto prípade v druhom polroku tohto roka alebo v prvom polroku roku 2027. Automaticky to však nemusí znamenať skokový rast cien potravín, lebo na tvorbu cien potravín nevplýva len výška poľnohospodárskych výnosov či ceny hnojív, ale aj ďalšie faktory. Podľa Emila Macha ceny potravín nie sú tým najdôležitejším, čo by občania Slovenskej republiky mali riešiť.
“Keď sme schopní zaplatiť za kapučíno v centre hociktorého okresného mesta dve alebo tri eurá, keď sme schopní zaplatiť za barbera, ktorý strihá dnešných moderných mužov za 25, 30 eur, tak nemyslím si, že by sme mali mať problém zaplatiť za mlieko 40 centov s DPH v krabici. Myslím si, že by sme sa mali pozerať aj na to, aké to spotrebiteľské správanie máme,” uzavrel pre Kanal1 Macho.
