Slovákov môže v najbližšom období zasiahnuť ďalšia vlna zdražovania. Firmy, obchodníci aj zamestnávatelia upozorňujú, že pripravované zmeny v oblasti miestnych daní môžu výrazne zvýšiť náklady podnikateľov, čo sa napokon prejaví aj na cenách pre bežných ľudí. Hoci vláda doteraz hovorila o podpore ekonomiky a prorastových opatreniach, podľa podnikateľských združení prichádzajú namiesto úľav nové daňové zaťaženia.
V centre pozornosti je návrh zákona, ktorý by umožnil samosprávam zvýšiť dane pre väčšie obchodné a podnikateľské priestory. Týkať sa to má predajní s rozlohou nad 500 štvorcových metrov a veľkých obchodných centier či retail parkov s plochou nad 1 500 štvorcových metrov. Problémom podľa kritikov je, že zákon neurčuje jasný strop dane, takže mestá a obce by mohli sadzby nastavovať veľmi voľne.
Podľa zamestnávateľov sa pritom vyššie dane nebudú týkať iba veľkých reťazcov. Dopad pocítia aj menšie prevádzky, ktoré fungujú v obchodných centrách alebo retail parkoch. Vyššie náklady totiž vlastníci budov prenesú do nájomného a následne ich budú musieť riešiť samotní podnikatelia.
Zdražovanie by sa mohlo dotknúť viacerých oblastí každodenného života:
- základných potravín a drogérie,
- liekov a lekární,
- služieb ako kaderníctva či fitness centrá,
- stavebnín, nábytku alebo záhradných potrieb.
Predstavitelia obchodníkov upozorňujú, že konečný účet zaplatí zákazník. Ak podnikateľom stúpnu náklady na prenájom a prevádzku, prirodzene ich premietnu do cien tovarov a služieb. Bežný nákup či obed v nákupnom centre tak môže byť drahší než dnes.
Nejasné pravidlá vyvolávajú obavy
Veľkú kritiku vyvoláva aj samotné nastavenie návrhu zákona. Ako uviedlo Teraz.sk, podľa podnikateľských organizácií nie je dostatočne jasné, čo všetko sa bude považovať za predajnú plochu. Otázniky visia napríklad nad tým, či sa do výpočtu zahrnú aj samoobslužné pokladne, promo zóny alebo čakacie priestory.
Firmy sa obávajú, že každá samospráva si môže pravidlá vysvetľovať po svojom. Výsledkom by mohla byť právna neistota, rozdielne podmienky v jednotlivých mestách a ďalšia administratívna záťaž pre podnikateľov.
Ministerstvo financií aj ministerstvo hospodárstva zároveň upozornili, že zákon potrebuje presnejšie pravidlá. Podľa nich by malo byť jasne určené:
- koho sa nová daň presne dotkne,
- ako sa bude určovať veľkosť predajnej plochy,
- aké limity budú mať samosprávy pri stanovovaní sadzieb.
Zamestnávatelia hovoria aj o možnom ústavnom probléme. Ak nebude existovať maximálna hranica dane, obce podľa nich získajú príliš veľkú právomoc pri určovaní výšky poplatkov. To môže vytvoriť nepredvídateľné podnikateľské prostredie a odradiť firmy od ďalších investícií.
Kritici návrhu zároveň odmietajú predstavu, že veľká predajná plocha automaticky znamená vysoké zisky. Niektoré typy obchodov jednoducho potrebujú viac priestoru kvôli svojmu sortimentu. Týka sa to najmä predajní nábytku, hobby marketov, stavebnín či záhradných centier.
Sľubované prorastové opatrenia stále meškajú
Popri debate o nových daniach sa veľa hovorí aj o pripravovanom prorastovom balíčku vlády. Ten má obsahovať viac než päťdesiat opatrení na podporu ekonomiky. Hovorí sa napríklad o lacnejších energiách pre priemysel alebo jednoduchšom zamestnávaní cudzincov.
Napriek veľkým očakávaniam však konkrétne opatrenia stále neboli predstavené v definitívnej podobe. Rokovania medzi koaličnými partnermi sa naťahujú a viaceré plánované termíny sa nepodarilo dodržať. Zamestnávatelia preto začínajú pochybovať, či balík naozaj prinesie zásadné zlepšenie ekonomickej situácie.
Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko pre Pravda.sk situáciu zhodnotil slovami: „Prorastové opatrenia sú ako Kolumbova žena. Každý o nich hovorí, ale ešte ich nikto nevidel.“
Podnikatelia tvrdia, že skutočné prorastové opatrenia by mali vyzerať inak. Očakávali by napríklad znižovanie daňového zaťaženia, menej regulácií či jednoduchší daňový systém. Kritizujú aj komplikované nastavenie DPH a rastúcu administratívu, ktorá podľa nich firmám zvyšuje náklady a komplikuje fungovanie.
Podľa obchodníkov aktuálny vývoj ukazuje skôr pokračovanie daňového zaťaženia než podporu ekonomiky. Ak parlament návrh schváli, Slováci môžu v najbližších mesiacoch pocítiť ďalší tlak na rodinné rozpočty. Vyššie ceny sa totiž nemusia týkať iba veľkých nákupov, ale aj úplne bežných služieb a produktov, ktoré ľudia využívajú každý deň.
