Predstavte si situáciu, keď sa na letisku v batožine cestujúcich nachádzajú tisíce drobných skúmaviek alebo injekčných striekačiek. Na prvý pohľad by si ich možno nikto nevšimol. V skutočnosti by však mohli obsahovať živé organizmy, ktoré sa stávajú predmetom čoraz výnosnejšieho nelegálneho obchodu. Organizované skupiny totiž začali pašovať z Afriky do Európy obrovské mravce, ktoré sa na čiernom trhu predávajú za vysoké sumy. Odborníci pritom upozorňujú, že ak by sa tieto druhy dostali do voľnej prírody, mohli by spôsobiť vážne ekologické škody.
V posledných rokoch sa totiž objavuje čoraz viac prípadov, keď sa pašeráci snažia prepraviť do Európy živé mravce pochádzajúce z afrických krajín. Ide najmä o druh Messor cephalotes, ktorý je známy svojou výraznou veľkosťou a charakteristickým sfarbením. Tento druh patrí medzi takzvané zrnojedy a jeho kráľovné sú medzi zberateľmi a chovateľmi mimoriadne vyhľadávané, informuje STVR.
Nelegálny obchod s mravcami sa pritom stal pre niektoré skupiny veľmi výnosným biznisom. Za jednu kráľovnú sa na čiernom trhu platia stovky dolárov. V prepočte ide približne o viac než dvesto eur za jediný exemplár. Ak sa pašerákom podarí prepraviť tisíce kusov naraz, celkový zisk môže dosahovať desaťtisíce eur.
Samotný spôsob prepravy býva pritom pomerne jednoduchý, no zároveň mimoriadne rafinovaný. Mravčie kráľovné sa umiestňujú do malých skúmaviek alebo injekčných striekačiek naplnených vlhkým materiálom, ktorý im umožňuje prežiť cestu. Takto zabalené sa potom ukrývajú v batožine cestujúcich. Moderné bezpečnostné skenery na letiskách majú často problém zachytiť organický materiál takýchto rozmerov, čo pašerákom výrazne uľahčuje transport.
Do celého procesu sú často zapojení aj miestni obyvatelia v afrických krajinách. Tí zbierajú mravce priamo v prírode a následne ich predávajú priekupníkom. Mnohí z nich si pritom vôbec neuvedomujú, že ide o nelegálnu činnosť, ktorá môže mať vážne následky pre životné prostredie. Hmyz sa potom dostáva do rúk obchodníkov, ktorí ich prepravujú do zahraničia a predávajú najmä prostredníctvom internetu.
Kupujúcimi sú často drobnochovatelia alebo nadšenci, ktorí sa zaujímajú o život sociálne organizovaných druhov hmyzu. Mravčie kráľovné totiž dokážu v umelých podmienkach založiť novú kolóniu. Chovatelia ich umiestňujú do špeciálnych sklenených terárií alebo takzvaných formikárií, kde môžu sledovať vznik a fungovanie celej kolónie. Fascinujú ich najmä zložité sociálne vzťahy medzi jednotlivými mravcami, ich spolupráca či spôsob, akým organizujú svoju spoločnosť.
Problém však nastáva v momente, keď sa takéto druhy dostanú mimo kontrolovaného prostredia. Ak by unikli do prírody, mohli by sa rýchlo rozmnožiť a začať konkurovať domácim druhom hmyzu. Invázne druhy totiž často dokážu vytlačiť pôvodné populácie a narušiť rovnováhu ekosystémov. V niektorých prípadoch môžu dokonca zmeniť fungovanie celého prostredia, v ktorom sa ocitnú.
Negatívne následky však nevznikajú len v krajinách, kam sú mravce pašované. Problémy môže spôsobiť aj samotný odchyt kráľovien v ich prirodzenom prostredí. Každá kolónia mravcov je totiž závislá od svojej kráľovnej, ktorá zabezpečuje rozmnožovanie celej populácie. Ak je kráľovná odstránená, kolónia postupne zanikne. To môže viesť k narušeniu miestnych ekosystémov už v oblasti, odkiaľ mravce pochádzajú.
Prípady odhalených pokusov o pašovanie sa pritom objavujú pomerne často. Napríklad v Nairobi polícia nedávno zadržala muža z Číny, ktorý sa snažil prepašovať viac než 2200 mravcov ukrytých v kufri. O niekoľko dní neskôr zadržali ďalšieho podozrivého v Bangkoku. Podobný incident sa odohral aj minulý rok v Keni, kde úrady zatkli dvoch tínedžerov z Belgicka. Pri kontrole ich batožiny objavili približne päťtisíc mravcov pripravených na transport.
